Otázniky nad „digitalizáciou kultúrneho dedičstva“
PRVÁ ČASŤ
Pre porovnanie ako je to teraz zo strany človeka (nechcem povedať konzumenta, lebo to je taký ekonomický termín...) internetujúceho (pre neuspokojivé TV vysielanie)?
1. Prezeraním bez stiahnutia niečoho mimo browseru a jeho funkcií asi európsky/EÚ čitateľ nemôže nijako porušiť copyright - je teda štúdium čohokoľvek na issuu.com legálne v ľubovoľnom množstve a vzťahu k možnému profesionálnemu využitiu (vedomostí či citátov)? (Bolo by nepríjemné dozvedieť sa, že človek súkromným bookmarknutím niečoho za štvrť hodiny spôsobil pomyselnú-štatutárnu škodu v cene asi polovice vesmíru...)
2. V zahraničí napr. cirkvi (tie nežijúce z dušev. vlastníctva teda) niekedy uverejnia na začiatku propagácie napr. aj knihy link na stiahnuteľnú elektr. verziu a potom uvedú podrobnosti a možnosti objednania a cenu - netuším, či so súhlasom autora, ale i to je tematicky možné. - legálne či nelegálne potenciálne prečítanie stiahnutím/zobrazením (podľa nast browseru) v EÚ resp. v ČR či SR?