Na jednu stranu je zrejme ok pravdu hľadať, pokiaľ sa bavíme na úrovni reality nášho empirického s hmotu spojeného časopriestoru,ale ak si uvedomíme,že o tom akú pravdu nájdeme nerozhodujú naše egá spojené s tým hmotným priestorom,ale miera schopnosti našich vedomí realitu vnímať&tvoriť,teda miera schopnosti abstrahovať,syntetizovať,teda miera našich duševných schopností a tú my našim egom neovládame,lebo ju fasujeme"zhora",tak sa dostávame do rovín metafyziky,čo sú roviny v hmotnom časopriestore nepreukázateľné-nemerateľné.Tak to vidí moje ego vytvorené mierou schopnosti môjho vedomia realitu vníať&tvoriť.
V kontexte toho je možné povedať,že hľadať pravdu je absurdné,pretože ju neobjavia naše egá,ale naše vedomia,ktorých mieru schopnosti realitu vnímať&tvoriť svojou slobodnou vôľou neovládame:)
