Príklad paluby Titaniku mi nepríde ako naj,lebo automaticky evokuje príbeh tragického konca našej civilizácie a takému scenáru sa moje vedomie akosi bráni vidiac z histórie,že kedysi utopické myšlienky po čase prebehnutého vývoja sú dnes bežnou realitou.Inými slovami omnivalentná variabilita vedomia nemá hraníc a je iba otázkou času,pokiaľ čas nie je ilúziou do vedomia "nainštalovanou zhora",je iba otázkou času,kedy sa nejaká idea/zatiaľ iba vo vedomí existujúca variácia reality/v našej hmotnom časopriestore vyskytne v nejakej väčšinovo vo vedomiach vnímanej a reflektovanej podobe:)


