Čiže arogant je vtedy dobrý, ak je "náš"?
Otázka v tom prípade znie, čo potom, až "náš" byť prestane, no stále to bude arogant s mocou.
Čiže arogant je vtedy dobrý, ak je "náš"?
Otázka v tom prípade znie, čo potom, až "náš" byť prestane, no stále to bude arogant s mocou.
To je mi ľúto, ak sa Vám otázky nezdajú dosť inteligentné, najmä s ohľadom na fakt, že možnosť, že agresorom nemusí byť nečlenská krajina NATO, som nespomenul zámerne.
Zvyknem si pred vložením príspevku k článku aspoň narýchlo prejsť i diskusiu, ak by ste tak urobil, tak by ste hádam našli aj môj príspevok, v ktorom spomínam precedens v podobe grécko - tureckého konfliktu. Článok 5 Zmluvy totiž v takom prípade nie je použiteľný v zmysle toho účelu, na aký bol zamýšľaný.
Pochybujem totiž, že samotný fakt agresie by mohol byť argumentom: to by sa muselo jednať o agresiu zrejmú, a ako mi hádam i Vy sám dokážete potvrdiť, tak trebárs taká zrejmá ruská agresia na Ukrajine je v rámci medzinárodných diskusií pre mnohých spornou vecou.
A to sme sa kedy dopracovali k nárokovateľnej dominancii Ruska v Čiernom mori? To má byť nejaký nespochybniteľný monopol, vlastníctvo v štátnej držbe z Božej vôle?
Okrem toho ide scestné porovnanie "(finančná, humanitárna a vojenská podpora)" Ukrajine s "celkové vojenské výdavky Ruska".
To je vcelku sakra rozdiel, povedal by som.
Ten potenciál tam stále je, nikto nemôže povedať s istotou, či súkromné armády (alebo niekto iný) nepoložia oficiálnu moc v Rusku. To, že podľa kremeľskej propagandy išlo len o inscenáciu, môže byť pokojne prejavom popierania takejto možnosti.
Reagoval som na túto pasáž z článku (citujem):
"...Podľa údajov portálu Statista celkové bilaterálne záväzky podpory poskytnuté Ukrajine v období od 24. januára 2022 do 31. mája 2023 boli na úrovni 154,69 miliárd EUR (finančná, humanitárna a vojenská podpora) od 37 štátov. Ten istý portál uvádza, že celkové vojenské výdavky Ruska boli za rok 2022 na úrovni 82,05 miliárd EUR."
Ide o scestné porovnávania výdavkov z obdobia 18tich mesiacov s ročnými výdavkami RF, ktorá do armády nalieva PRAVIDELNE x-krát viac financií, než predtým dokázala Ukrajina hoci i so zahraničnou podporou.
Čo sa týka Blackwater, atď., nejde o to, či môžu alebo nemôžu Rusi Vagnerovcov využívať, ide o to, že Blackwater nie sú v USA zložkou pôsobiacou natoľko autonómne, aby bola schopná prevziať moc v štáte.
Okrem toho Prigožin nkdy nebol na západe vnímaný ako hrdina, ale vždy ako hrdlorez s vlastnými záujmami, ktoré so Západom nemajú nič spoločné.
Práve naopak, Západ reagoval upozornením na osobnosť Prigožina a riziko získania prístupu k jadrovým zbraniam.
Porovnanie výdavkov Západu na vojenskú pomoc Ukrajine s výdavkami RF na výzbroj je scestné, keďže je rozdiel medzi nalievaním desiatok miliárd trvajúcim 18 mesiacov a niekoľko rokov.
Čo sa týka Vagnerovcov: ukazuje sa opakovane to, čo som tvrdil už v roku 2014 -- súkromné armády sú do veľkej miery v rámci RF mocensky autonómnou silou, Putin dostal od nich Krym do daru ani sám nevedel ako.
Rusko je do veľkej miery štátom v rozpade s ohľadom na to, že iniciatívu pomaly preberali súkromné osoby a konzorciá prostredníctvom súkromných ozbrojených zložiek. Je otázne, do akej miery sa to zmenilo teraz, do akej miery má súkromné armády Putin skutočne pod kontrolou.
Ak boli mocenské manévre prejavom Putinovej šikovnosti, tak si je treba uvedomiť, že v blízkosti hraníc člena NATO Poľska v skutočnosti nestoja príslušníci pravidelnej ruskej armády, ale súkromnej skupiny.
Pri napadnutí územia NATO by tak s jednotkami NATO nebojovali Rusi, ale žoldnieri súkromných firiem.
Veci by sa skomplikovali, ak by agresorom bol členský štát EÚ a NATO. Precedens v NATO existuje, Turecko a Grécko.
V prípade narastania agresívnej rétoriky na rad prichádza otázka V4 a úvaha o obnovení zväzku podobného Malej Dohode.
Zámerom môjho článku nie je snaha vypučiť odpovede z diskutérov.
Tieto otázky (a im podobné) sú relevantné v prvom rade pre kandidátov na premiéra a na ďalšie mocenské a silové posty v krajine.
A to ešte nič nie je.
Svojho času po Počiatkovom odvolávaní v parlamente mu Fico ani len ruku nepodal! Sodoma a Gomora!!!
Nuž, aby si sa mal jedného dňa kam vrátiť, ak budeš chcieť.
Vo svojom prvom príspevku som sa o kvalite článku vyjadril sarkasticky, priznávam, že značne nelichotivo.
Okrem toho som upozornil na dva fakty: 1.) v masovej miere sa z voličov Progresívneho Slovenska voliči Hlasu určite nestanú a 2.) mnohí z dnešných potencionálnych voličov Hlasu na poslednú chvíľu prejdú k Smeru.
O akom rozpore medzi skutočnosťou a mojimi predstavami momentálne hovoríš ty? Skús mi to vysvetliť, prosím.
Nehovorím ti to v tejto chvíli rád, ale (bohužiaľ) si naozaj nepochopil môj prvý príspevok v tomto vlákne. Neprečítal si si ho poriadne, neporozumel si mu, vytvoril si si narýchlo vlastné mylné presvedčenie a teraz ho sám v sebe reprodukuješ, množíš.
Pripomína mi to nejakú podivnú formu slovného tieňového boxu, pričom tvoj "živý súper" je možno z tvojho vlastného tímu a s blahosklonným úsmevom ťa v skutočnosti pozoruje pokojne sediac opodiaľ.
Vopred ďakujem za zoznam hodnotnej literatúry, ktorú by si mi vedel odporučiť. Bezpochyby by som sa potom aj ja konečne naučil v texte rozpoznať trebárs taký sarkazmus, ak naň náhodou niekde natrafím.
Jeden z najkvalitnejších textov na blogovisku Pravdy, aké som v poslednom čase čítal.
Bohužiaľ sa však v ňom takpovediac stráca niekoľko základných a vskutku zásadných myšlienok, napríklad že strana HLAS určite nie je SMER 2, strana HLAS je v skutočnosti Progresívne Slovensko 2, že jednoznačným cieľom a plánom HLASU je po voľbách zložiť koalíciu zo stranami PS a SaS, že ak podporujete politiku, akú robí Progresívne Slovensko, tak v tom prípade voľte aj Pellegriniho stranu HLAS, lebo strana HLAS je prakticky to isté, čo Progresívne Slovensko.
Najviac mi však chýba zmienka o tom, aké je to celé pokrytectvo a ako je z toho normálnemu človeku zle.
Podotýkam len, že voliči PS nebudú riskovať podporu HLASu, ktorá by v konečnom dôsledku mohla znamenať podporu hnedočervenej koalícii, a na druhej strane je vysoko pravdepodobné, že časť nerozhodnutých voličov HLASu, inklinujúcich vo svojich názoroch k predstave zreálnenia politiky "tvrdej ruky", na poslednú chvíľu dá svoj hlas SMERu.
Ukrajina túto vojnu prehrať nemôže. Tak ako si sa často ty odvolávala na istý nórsky seriál, tak by som zase ja v tejto chvíli upozornil na film "Vyšší princíp".
Zbytočný bol totiž ruský útok. Tisíckrát sa im to bude vracať v mnohým podobách najbližších sto rokov.
Prepáčte ľudia, že vám do toho vstupujem a ani nebudem skúmať čo tu kto k tejto veci napísal, ale pokiaľ je mi známe, tak za Orient boli vždy považované krajiny severnej Afriky a Ázie, teda územia od Maroka cez Egypt, Turecko, Sýriu, Indiu, Čínu až po Japonsko a Malajziu.
Odporúčame