V tomto svetle treba potom vnímať aj dôvody, pre ktoré Ústavný súd odmietol časť ústavných sťažnosti Jaroslava Haščáka a Zoltána Vargu, ktoré sa týkali povinnosti SIS zničiť nahrávky z odpočúvania. Ústavný súd nemohol sťažnostiam v tejto časti vyhovieť, keďže je zrejmé, že SIS zničila nahrávky z odpočúvania ešte predtým, ako došlo k podaniu sťažností.
Ústavný súd však neinformuje len o osude tzv. nahrávok z odpočúvania, ale aj o tom, ako sa má naložiť s ďalšími súvisiacimi materiálmi. Podľa mienky Ústavného súdu SR majú byť uložené v archíve SIS podľa § 17 ods. 6 Zákona o SIS „ tak, aby sa zabránilo v prístupe kohokoľvek k nim ", keďže „ ich použitie na akékoľvek právne významné účely je neprípustné. Takýto spôsob ochrany dotknutých údajov je nutné považovať za opatrenie smerujúce k zabráneniu pokračovania v neoprávnených zásahoch do práva na súkromie."
