Nuž,
autorka článku opakuje omyl všetkých klasických revolucionárov.
Chce zvíťaziť nad samou podstatou ľudstva. A čo, potom, po víťazstve? Experimentovať s ľudskými osudmi? "Vybudovať" nového človeka? Vieme, ako to dopadlo. Totiž, aj v socializme fungoval vnútorný kapitalizmus. Šikovnejší, prieraznejší, schopnejší orientovať sa, získaval, na úkor menej priebojných, aj keď poctivých.
Scenár je rovnaký. Za menej námahy, získať čo najviac.
O sociálnu stránku života občanov by sa mal postarať štát, ktorý ale paradoxne stráca dosah na významných ekonomických hráčov, práve naopak, dostáva sa do ich područia.
Ako z toho von?
Asi tu platí pravidlo, že neplatí žiadne pravidlo.
Možno, že cit pre mieru a vyváženosť.


