O Ičovi Blatníkovi,alias čarostrelcovi z LIMBACHU niečo nenapíšeš.
Volodymyr Zelenskyj už dvakrát odmietol podpísať dokument, kým nebude obsahovať ustanovenia o bezpečnostných zárukách. Napriek tomu americký prezident prisľúbil „oživiť dohodu“.
NBC: USA môžu Ukrajine zaručiť členstvo v NATO, ak budú porušené mierové podmienky
Americké úrady zvažujú možnosť automatického udelenia členstva Ukrajine v NATO, ak Rusko poruší mierové podmienky, uvádza NBC News s odvolaním sa na zdroje. Navrhuje sa, aby sa toto ustanovenie začlenilo do budúcej mierovej dohody v reakcii na obavy spojencov, že Rusko po prímerí obnoví nepriateľské akcie, poznamenáva televízny kanál.
Podľa NBC News počas stretnutia s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským minister financií USA Scott Bessent vysvetlil, že poskytovanie bezpečnostných záruk Kyjevu priamo súvisí s dohodou o kovoch vzácnych zemín. Počas ich rokovaní v Kyjeve pán Zelenskyj prisľúbil, že návrh preštuduje, na čo šéf amerického ministerstva financií odpovedal, že má hodinu na to, aby ho podpísal, uviedli zdroje novín.
Deň predtým Donald Trump obvinil Ukrajinu z narušenia dohody, ktorá by umožnila USA prístup ku kovom vzácnych zemín, aby kompenzovala náklady na podporu Kyjeva.
O pár týždňov na to – 10. apríla 1986 – budúci rečník na CPAC Robert Fico podpísal prihlášku do komunistickej strany. Bolo na nej, že je „s náboženskou otázkou vysporiadaný“, zastáva prísne ateistické stanovisko, uznáva program a ciele KSČ a bude sa riadiť učením marxizmu – leninizmu, aby mohol čestne nosiť meno člena tejto strany. Aj tento moment zo svojho života by mohla na konferencii táto vychádzajúca hviezda európskeho konzervativizmu spomenúť.
Robert Fico potvrdil, že nemá dohodu so siedmimi rebelujúcimi poslancami. Po oznámení dohody s Hlasom a SNS povedal, že „toto vážne politické rozhodnutie mi umožňuje ako predsedovi vlády postupovať v súlade s koaličnou zmluvou, keď budem navrhovať spoluprácu poslancom, ktorí opustili kluby Hlasu a SNS.“
Vládna kríza sa tak nekončí. Premiér sa teraz musí dohodnúť so štvoricou poslancov okolo Rudolfa Huliaka a trojicou poslancov okolo Jána Ferenčáka.
Ide o nenávratne stratené peniaze v rámci takzvaného dekomitmentu, podľa ktorého musí každý členský štát pre zaistenie plynulého čerpania za každý kalendárny rok využiť vopred stanovený objem podpôr. Slovensku sa to v roku 2024 nepodarilo splniť
Minister pôdohospodárstva R. Takáč dlho neodpovedal na novinárske otázky, či a koľko peňazí prepadne. Zhruba pred mesiacom na otázku portálu EURACTIV Slovensko hovoril, že to bude nula eur. V sektore sa hovorilo o rôznych číslach, v niektorých prípadoch až o stovkách miliónov eur
Minister za problémy viní svojich predchodcov vo funkcii. Poukazuje pritom na to, že v minulom roku Pôdohospodárska platobná agentúra na projekty vyplatila viac peňazí, ako v predošlých troch rokoch dohromady. Takáč viackrát poukazoval aj na to, že čerpanie stojí na tom, že si farmári nepodávajú žiadosti o platbu, aj keď majú schválený projekt
Tieto tvrdenia sa ťažko overujú, pretože médiá ani farmári nemajú možnosť vidieť bližšie do čerpania projektových podpôr
Za minulý rok prepadlo 33 miliónov eur určených na investície farmárov
V Programe rozvoja vidieka je veľký informačný zmätok. V januári minister pôdohospodárstva Richard Takáč hovoril o tom, že z projektových podpôr neprepadne ani euro. V roku 2025 sa dá očakávať ešte väčšia strata peňazí. Na projekty treba za desať mesiacov vyčerpať toľko, čo sa vyčerpalo za vyše desať rokov. Ide skoro o miliardu eur. Minister prekvapil informáciou, že ich chce k farmám dostať cez finančné nástroje.
Problémy s využívaním európskych peňazí v Programe rozvoja vidieka sa už dostávajú do konkrétnych čísel. Poľnohospodárske eurofondy za minulý rok prišli o 33 miliónov eur. Ide o peniaze, ktoré mohli poľnohospodári investovať do strojov či maštalí a potravinári do modernizácie výroby potravín.
„K dnešnému dňu môžem s istotou povedať, že z roku 2024 z pohľadu Programu rozvoja vidieka máme decommitment vo výške 33 miliónov eur,“ reagoval minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD)
Prijal som jedno z najťažších rozhodnutí, vraví Andrej Danko o prenechaní ministerstva športu a cestovného ruchu. „Snažíme sa vytvoriť podmienky Robertovi Ficovi, aby mohol rokovať s poslancami, ktorí si, nebojím sa povedať, uverili, ktorí majú iné predstavy o fungovaní politiky, a ktorí nerešpektovali strany, vďaka ktorým sa dostali do parlamentu,“ povedal predseda SNS.
Poslanec SNS Roman Michelko povedal, že teraz je v koalícií dohoda na 76 poslancoch a rokovanie o podpore ďalších troch ďalej prebiehajú. Michelko tiež uviedol, že SNS podpísala dodatok ku koaličnej zmluve „s ťažkým a krvácajúcim srdcom“. Strana prišla o ministerstvo športu a cestovného ruchu v prospech Smeru.
„Smer uvedený politický vplyv využije na stabilizáciu vládnej koalície a opätovné nadobudnutie väčšiny vládnej koalície v parlamente,“ napísal Fico.
Po novom tak Smer bude mať deväť ministerstiev.
Zlodej papagájov neprestúpi,keď mu skonči hosťovanie?
– Prinútilo vás to bojovať ešte zúfalejšie?
"Bola to naša prvá skutočná bojová skúsenosť. Boj by nebol jednoduchý. Od začiatku bol výcvik nielen o fyzickej odolnosti, ale aj o ideologickej odolnosti. Horské pochody, vytrvalostné cvičenia, strelecké tréningy... to všetko bolo živené silou vôle. Skoncovať s tréningom sa považovalo za hanbu, takže sme trénovali, ako keby na tom záviseli naše životy."
Severokórejčan v rozhovore tiež povedal, že pred vyslaním do Ruska mu povedali, že tam ide ako študent študovať. "Netušil som, že sa zapojím do boja," dodáva Ri.
Do Ruska odišiel 10. októbra 2024 v rámci partie ďalších 2500 krajanov. Do Kurska dorazili okolo polovice decembra (cesta vlakom, potom lietadlom a nakoniec autobusom).
V súvislosti s ťažkosťami "spolupráce" s ruskou armádou Ri, ktorý bol povýšený do hodnosti ostreľovača-prieskumného dôstojníka, poznamenal: "Ako nižší vojaci sme mali málo interakcií. Všetko riešili vyšší nadriadení - munícia, zásoby, oblečenie.
Severokórejskí bojovníci v Kurščine sú presvedčení, že bojujú proti juhokórejským vojakom
Zástupcovia severokórejských špeciálnych služieb hovoria severokórejským vojakom v Kurskej oblasti Ruskej federácie, že nebojujú len s Ukrajincami, ale aj s vojenským personálom z Južnej Kórey.
Zdroj: 26-ročný Severokórejčan Ri, ktorého zajali ukrajinské ozbrojené sily, v rozhovore pre juhokórejskú publikáciu Chosun Ilbo
– Boli vo vašom útvare zamestnanci bezpečnostnej služby Ministerstva štátnej bezpečnosti?
"V každom prápore bol jeden alebo dvaja (asi 500 vojakov)."
– Vykonávali prísnu ideologickú a disciplinárnu kontrolu?
"Sledovali naše povinnosti aj našu ideológiu. Pred bitkou mi jeden z nich povedal, že všetci operátori dronov v ukrajinskej armáde boli juhokórejskí vojaci."
Verili tomu všetci počas bitky?
"(Prikývne.)"
– Bojovali ste teda v domnení, že stojíte proti nielen ukrajinským, ale aj juhokórejským jednotkám?
"(Prikývne.)"
Rusko zhodilo KAB na Kostyantynivku: 7 zranených a jeden mŕtvy – OVA
https://img.pravda.com/images/doc/6/c/6cd5c3…
Rusi zhodili 4 riadené bomby na Kostjantynivku v Doneckej oblasti: 7 ľudí bolo zranených, je známa 1 smrť a mesto utrpelo vážne škody.
Zdroj: Šéf Doneck OVA Vadym Filaškin na telegrame
"Podľa predbežných informácií zhodili ráno Rusi na mesto 4 riadené bomby. Okrem obetí, o ktorých je s určitosťou známe, sa pod troskami jedného z domov môže nachádzať aj ďalšia osoba." Podľa náčelníka krajskej vojenskej správy bola jedna osoba usmrtená a 7 zranených. V dôsledku leteckých bômb v meste bolo poškodených 34 súkromných domov, 3 elektrické vedenia, 3 plynovody a administratívna budova.
Rozhodnutie zverejniť to pre mňa osobne padlo spontánne včera o 17:00 po prvých informáciách zo Saudskej Arábie. Ale ešte pred týmto nezmyslom o 4% ," vysvetlil Hrushetsky.
Prieskum verejnej mienky sa uskutočnil 4. – 9. februára. Pomocou telefonických rozhovorov na základe náhodnej vzorky mobilných čísel bolo opýtaných 1 000 respondentov vo veku 18 a viac rokov žijúcich na území Ukrajiny kontrolovanom ukrajinskou vládou.
Vzorka nezahŕňala obyvateľov území, ktoré dočasne nekontrolujú ukrajinské orgány (súčasne niektorí z respondentov sú vnútorne vysídlené osoby, ktoré sa presťahovali z okupovaných území) a prieskum sa nerobil s občanmi, ktorí odišli do zahraničia po 24. februári 2022.
Formálne za normálnych okolností štatistická chyba takejto vzorky (s pravdepodobnosťou 0,95 a pri zohľadnení efektu návrhu 1,3) nepresiahla 4,1 % pre ukazovatele blízke 50 %, 3,5 % pre ukazovatele blízke 25 %, 2,5 % pre ukazovatele blízke 10 % a 1,8 % pre ukazovatele blízke 5 %.
https://img.pravda.com/images/doc/1/0/108f04…
Priamy prejav zástupcu výkonného riaditeľa KIIS Antona Hrušeckeho : "Ak sa niektorí medzinárodní partneri-spojenci obávajú o legitimitu prezidenta v kontexte možných mierových rokovaní a považujú za vhodné trvať na voľbách, potom z pohľadu samotných ukrajinských občanov s tým nie sú žiadne problémy, súčasný prezident a úrady sú celkom legitímne viesť zložité rokovania a voľby by sa mali konať po skončení vojny a prinajmenšom garantovať Ukrajine."
V komentári pre Ukrajinskú pravdu vysvetlil, že údaje z prieskumu o dôvere v prezidenta plánovali zverejniť o niečo neskôr, no urobili tak až teraz po správach o rokovaniach medzi ruskou a americkou stranou v Saudskej Arábii.
"Aby som bol úprimný, naplánovali sme to trochu neskôr. Teraz máme ďalší prieskum s výsledkami na začiatok marca. Dôvera je aj v Zelenského (mimochodom, teraz sú ukazovatele približne rovnaké ako v publikácii).
Zelenskému dôveruje 57 % Ukrajincov – KIIS zverejnila svoj prieskum po Trumpovom vyhlásení
Prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému dôveruje 57 % Ukrajincov, zatiaľ čo 37 % neverí, informoval Kyjevský medzinárodný inštitút sociológie.
Zdroj: Prieskum KIIS uskutočnený 4. až 9. februára, zverejnený po vyhlásení amerického prezidenta Donalda Trumpa o údajne nízkom hodnotení Zelenského
KIIS zdôraznil, že indikátory dôvery sa mierne zlepšili v porovnaní s posledným prieskumom uskutočneným v decembri 2024, kedy Zelenskému dôverovalo 52 %, nedôverovalo mu 39 % a pomer dôvera-nedôvera bol +13 %.
https://img.pravda.com/images/doc/0/2/029c59…
Treba poznamenať, že situácia je dosť podobná vo všetkých regiónoch Ukrajiny a pomer dôvery a nedôvery je pozitívny.
KIIS vysvetlil, že výsledky tohto prieskumu zverejnili na pozadí diskusií o mierových rokovaniach, „legitímnosti“ prezidenta a potrebe usporiadania volieb.
Odporúčame