Mnohé mzdy nikdy nedobehnú ceny. To, že niektorí nevedia, čo od dobroty, neznamená, že sa väčšina nemá zle.
Mnohé mzdy nikdy nedobehnú ceny. To, že niektorí nevedia, čo od dobroty, neznamená, že sa väčšina nemá zle.
Minule sa chcel mladý černoch dostať spod Mosta SNP do Viedne. Opýtal sa teda vodiča autobusu č. 88, ako sa tam dostať - chcel vedieť, kde je príslušná zastávka, resp. stanovište. Vodič, ktorý bol chápavý napriek tomu, že neovládal žiaden jazyk, mu vysvetlil, že môže ísť osemdesiatosmičkou "ne kenečnu". Pochopil totiž problém tak, že turista hľadá "avtobusnu stanciju" - a tá je predsa na konečnej linky č. 88... Černochovi (ako sa volá, ak nie je Afroameričan?) sa to nezdalo, tak ho namosúrený šofér rukou odkázal na mňa, ktorá som sedela najbližšie. Z mojej naschvál biednej angličtiny sme preskočili do plynulej francúzštiny, pochopila som, že človek chce ísť do Viedne istým autobusom - čakal na správnom mieste, len bol nesprávne pochopený a informovaný. Ukázala som černoškovi zastávku na opačnej strane a poradila č. 88 na návrat pod most. Trochu sa začudoval, že nemôže použiť ten istý lístok... Ale nakoniec všetko takmer dopadlo. Toľko letmá apolitická príhoda.
Nevieš? Všetky horné poschodia sa hermeticky uzavrú - aj s ľuďmi - a zachraňovať sa bude len po tretie poschodie.
Ja nepotrebujem žiadnu stranu a zneužiť sa nedám. Hneď strieľam.
Neexistuje osoba, a tobôž "hviezda", kvôli ktorej by som si pozrela niečo také hlúpe a urážajúce vkus.
Len nechápem, prečo je oficiálnou propagandou propaganda nevládnej opozície. Je súčasná vláda taká benevolentná, alebo koalícia v tichosti súhlasí s hysterickým slniečkarstvom mienkotvornej tlače? Prečo nechá Smer svojich voličov urážať nálepkami fašistov a extrémistov a nebráni ich? Vot vapros!
Obaja sa mýlite. Duševná práca je oveľa vyčerpávajúcejšia ako fyzická, opak si myslí iba ten, kto nikdy duševne nepracoval - a ani na to nemá.
Koho zaujímajú zločinci?
Konečne opísané tak, ako si to pamätám aj ja. Nebola som ako dnešné mamy, skôr ako tie včerajšie či predvčerajšie, ale pri tom slove "všade" sa aj dnes pousmejem. Syn sa ma od pätnástich mesiacov do roka a pol až tak držal za sukne, že sedel pri mne naozaj všade. A stále a výlučne. Aký koncert, iba ak od neho! Pravda, bolo to aj inak veľmi náročné životné obdobie.
Francúz povie hocičo. Možno mu pripomenula Jeanne d'Arc. Ale tá zhorela...