Nádherný článok, ďakujem. Môj otec v mladosti chodieval s Jánom Smrekom na vínko, do viech aj tzv. literárnych kaviarní v Bratislave. Priviedol ma tiež k básnikovej poézii. Medzi najkrajšie životné chvíle s otcom patrili tie, keď sme po dobrej večeri na striedačku recitovali obľúbené básne, samozrejme aj tie Smrekove. Pár veršov oco, pár ja... (Ostatní okolo stola gúľali očami a "nenápadne" si ťukali na čelo.) V pätnástich rokoch som začala uverejňovať prvé básne. A o jednej z nich sa vraj (podľa básnika Vojtecha Kondróta) pochvalne vyjadril aj Ján Smrek. Dodnes ma to hreje. A dodnes má poézia v mojom živote osobité miesto. Na otázku v titulku teda odpoviem: recitovať i poznať Smreka. Rovnako ako iných fantastických básnikov.
