sama vybavenie a zásoby, kopu strát pripadá na odpady a "prebytky", ktoré si delia kuchárky domov, podobné príklady nájdeme pri upratovaní, učiteľkách, keď v triede nie je plný počet atď atď. štát sa musí opäť centralizovať a keď môže mať lidl či billa svoje sklady, môže ich mať aj štát. zoberte si, že dve nemocnice rôznej veľkosti nakupujú rovnaké protézy od toho istého výrobcu za úplne odlišnú cenu iba preto, že väčšia ich voperuje 200 za mesiac a menšia iba 20? neskutočné! štát si musí hľadať prorastové opatrenia najskôr u seba a potom môže snívať o vyšších daniach od podnikateľov. A to, čo robí Erik Tomáš ľuďom s hendykepom, keď bude nabudúce sedieť pred mnou na konferencii, dám mu čapáka po gebuli nech sa znormalizuje
