Vlasť definovať netreba. Vlastne som to trochu urobil. Človek to v sebe má alebo nemá.
Vlasť definovať netreba. Vlastne som to trochu urobil. Človek to v sebe má alebo nemá.
Práve som to definoval, jeden post dozadu. S ľuďmi pri moci to nemá nič.
Stále sa točíme. Vlasť je abstraktný pojem, vlastné ja. Tento rozmer Slovák evidentne nemá.
Potom je asi pravda to, čo som napísal: Slovák nemá identitu. Dúfam, že ju aspoň hľadá.
??? Píšem o inom, o ochote brániť svoje ohnisko. Bráni sa aj holými rukami. Jasné, aj s vedomím, že zomriem.
Vlasť v srdci nezastupuje nikto. Už som napísal: buď ju máš alebo nemáš. Vlasti sa človek môže zrieknuť...alebo o ňu prísť. To nie je ale prípad ľudí, ktorí sú tam, kde odjakživa existujú.
Môj dedo sa napr. vlasti zriekol. Ja som o vlasť prišiel. To sú ale extrémne situácie, analyzovať ich je veľmi náročné (rozhodne nie na takúto debatu).
Nie. Matka je vždy matka, otec je otec či taký alebo onaký.
Brániť vlasť je filozofická otázka. Aj zásadne ľudská, charakterová. Nejde o veľký, silný, tvrdý...či naopak.
Slovák nemá identitu. Nemá pocit vlastenectva. Asi je skoro.
Vlasť je niečo, čomu zrejme vôbec nerozumieš. Vlasť má mať človek v srdci. Ak nie...potom ju jednoducho nemá.
V tomto sa zhodneme. Zbraní bolo občas aj príliš veľa...a akosi ich málokto mal chuť používať.
Načo je niekomu sto guľometov, ak nezaľahne ani za jeden?
Jeden sa vždy nájde. To je ale strašne málo. Podstata je iná a vidím, že Slovák ju ani nedokáže vnímať.
To sú prirodzené, optimálne možnosti.
Komerčných je veľa, asi mi neprináleží stupňovať ich kvalitu. Je fakt veľa čo, odkiaľ, kadiaľ a kde.
Jahňa za 10 eur/kg... s jasným pôvodom, údajmi...je OK.
Skúsim radom. Asi netreba...no mňa toto baví (táto téma).
1. najlepšie je, keď dedo/babka ráno zabije (čokoľvek)...a na poludnie sa konzumuje.
2. kúpiť také ako v bode 1 od suseda (jasné, lacnejšie a stokrát lepšie ako inde).
3. kúpiť od miestneho mäsiara, o ktorom sa vie, kedy zabíja...kedy to nejde ani do chladničky, ani sa nebalí.
Tak to bolo neskutočné hrdinstvo.
Môže sa ukryť za pec alebo pod posteľ. To zostáva dilema.
Odvaha bojovať za vlasť (alebo aj inde) je o inom.
Brániť vlastné "ohnisko"...je samozrejmá až svätá povinnosť.
Boli možnosti proti komukoľvek, zeleným aj strakatým. Aj proti vlastným. Nič.
Nebolo to ani o živej váhe/mäse. Nie som v tom doma, no som presvedčený, že pointa je inde.
Toto je OK, no za socializmu ľudia viac túžili po aute ako po dome. Boli v stave vymeniť byt za auto. Teraz je to už hodnotovo inak.
Odporúčame