S tým HDP opatrne. Ten rozdiel nie j až taký veľký.
Celkový Ruský HDP (PPP) je 6. najväčší na svete (po Číne, USA, Indii, Japonsku a Nemecku)
Druhá vec je štruktúra toho HDP.
Nezabudni, že ruský človek vydrží podstatne viac, ako Európan.
S tým HDP opatrne. Ten rozdiel nie j až taký veľký.
Celkový Ruský HDP (PPP) je 6. najväčší na svete (po Číne, USA, Indii, Japonsku a Nemecku)
Druhá vec je štruktúra toho HDP.
Nezabudni, že ruský človek vydrží podstatne viac, ako Európan.
Čo vystopujú cez nákupy? Že som kúpil kyticu a pôjdu to overiť u manželky či ju dostala?
Na pornografii pokiaľ viem nie je nič trestné, pokiaľ sa teda nejedná o detskú pornografiu.
Pokiaľ viem, neexistuje žiadna povinnosť mať bankový účet.
Ak banke neveríš používaj cash.
Mám otázku:
Ako budú centrálne banky vedieť čo (aký tovar) nakupujem?
Položky bloku nie sú predmetom bankovej transakcie.
Ak by aj boli, tie názvy niekedy dekódujem ťažko aj ja, nie nejaký centrálny systém.
Zablokovať účet je možné, ale vždy je možné mať otvorených viac účtov v rôznych štátoch a rôznych menách.
Mám asi 8 fyzických bankových kariet + nejaké virtuálne. (niektoré sú schopné fungovať ako multimenové)
Pochádzajú zo 6 štátov (3 sú mimo EÚ) a peniaze sú na nich zatiaľ v 6 menách.
To všetko ma nestojí takmer nič. (cca 5€ za obnovu karty po 5 rokoch)
Nerobil som to kvôli nejakej obave o stratu prístupu.
Prešiel som pár štátov a bolo vhodné mať vybavenú lokálnu kartu.
Niekedy som mal aj kartu ruskej banky k účtu vedenému RUB.
Neviem si predstaviť ako sa tie štáty naraz dohodnú a zablokujú mi peniaze.
Neviem či si čítal, ale skúsim vysvetliť.
Poistenec (muž) sa narodil 1.1.1960
V ČR získa nárok na dôchodok 1.3.2024
V SR získa nárok na dôchodok 1.1.2023
V období od 1.1.23 do 1.3.24 bude SP SR vyplácať plný dôchodok podľa slovenských predpisov
so započítaním odpracovaných rokov v ČR.
OD 1.3.24 už to bude tak ako to máš ty.
Ak by to nebolo dostával by si 14 mesiacov len 350€. Teraz budeš dostávať napr. 700€.
OK, nedával som pozor.
Myslím, že si ten Západ trocha idealizuješ.
Tu sa píše o IT odborníkoch.
Zo SR určite neodišlo 250 000 IT odborníkov, toľko ich ani nemáme.
Čo by sa teda ušetrilo?
Konkrétne, ktorá položka nákladov by sa ušetrila?
A ekonomika ťa nezaujíma. Ale doma potrebuješ lacnú energiu.
10ha nie je veľká FVE.
V ČR má Ralsko 29ha, inštalovaný výkon 38 MW
Francisco Pizarro v Extremadure v Španielsku bude mať inštalovaný výkon 590MW
Najväčší Bhadla Solar Park, India má 14000 akrov= 5 600ha 2 245MW
Tu je to len 10 MW a 10 ha
Ešte ku vtákom a FVE.
Štúdia z roku 2016 zistila, že FVE spôsobujú v USA 37 000 až 138 000 ročných úmrtí vtákov v porovnaní so 14,5 miliónmi pripisovanými elektrárňam na fosílne palivá. Iná štúdia pripisuje 365 až 988 miliónom úmrtí vtákov zrážkam s budovami a oknami.
Neviem akú štúdiu si čítal k odrazu žiarenia od panela. Ale napr tu: https://lnk.sk/dgic
Zisťovali odraz od panela, najmä kvôli oslneniu lietadiel a zistili:
"Na obmedzenie odrazu sú solárne PV panely vyrobené z tmavých materiálov absorbujúcich svetlo a pokryté antireflexnou vrstvou. Dnešné panely odrážajú len 2 % prichádzajúceho slnečného svetla.“
Pre porovnanie vegetácia odráža 50%, biely betón cca 75% a sneh 80%.
Z tretej štúdie:
Recenzujeme tu ekologické dopady troch hlavných typov obnoviteľnej energie – vodnej, slnečnej a veternej energie. Veterná energia má najmenší a najľahšie zmierniteľný vplyv; slnečná energia je porovnateľne neškodná, ak je navrhnutá a riadená opatrne. Vodná energia jednoznačne predstavuje najväčšie riziká, najmä v určitých ekologických a geografických podmienkach. Je potrebný ďalší výskum na posúdenie vplyvov týchto „zelených“ energetických technológií na životné prostredie vzhľadom na to, že všetky rýchlo expandujú na celom svete.
Nikto z prečítaného nehovorí o nepoužití FVE. Maximálne sa píše, že problémy treba študovať a navrhovať akceptovateľné riešenia.
z druhej štúdie:
Skúmali sme účinky zariadenia na koncentrovanú solárnu energiu (CSP) na spoločenstvá bezstavovcov vo vyprahnutej provincii Northern Cape v Južnej Afrike.
NEEXISTOVALI žiadne významné rozdiely v množstve alebo bohatstve poriadku v epigaeických alebo lietajúcich spoločenstvách bezstavovcov v troch biotopoch. Napriek nedostatku významných rozdielov v bohatstve alebo početnosti radov sa zloženie spoločenstiev oboch skupín bezstavovcov medzi jednotlivými biotopmi výrazne líšilo, ale tieto dva biotopy sa líšili iba pre epigeické spoločenstvá bezstavovcov.
Tak som začal získavať informácie a citujem zo štúdií:
1. štúdia
Cieľom štúdie bolo posúdiť vegetáciu FVE a určiť potenciálny význam pre okolitý ekosystém. Boli zaznamenané dve rôzne miesta: medzi FV panelmi a pod nimi. Rastlinné druhy boli rozdelené do skupín podľa ich ekologických účinkov. Lokality s FVE vytvárajú podmienky pre DRUHOVO BOHATÉ rastlinné spoločenstvá. Vegetácia vytvára predpoklady pre vzťahy a interakcie s okolitými ekosystémami. Z pohľadu prevádzky FVE sa javí, že nízko rastúce druhy rastlín majú ideálny protierózny účinok. Sú to rastlinné druhy bez vzťahu k poľnohospodárstvu, s obmedzeným šírením semien, pôvodné druhy, entomofilné druhy a druhy s obmedzenou produkciou alergénneho peľu.
Škoda, že si nedal odkaz na niektoré štúdie.
Ako si páni ekológovia predstavujú výrobu elektriny?
Atóm je škaredý dávno, uhlie je úplne zle, vlastne všetky fosílne palivá.
Minule som sledoval ekologické posúdenie vodného diela Gabčíkovo.
Vraj napáchalo obrovské škody a jediné riešenie je zbúrať.
Vrtule zabíjajú vtákov a robia hluk, FVE ničia biodiverzitu a odrážajú svetlo.
Aké vlastne máme možnosti?
To je fajn, že sa zhodneme.
Skládkovanie nie je síce nič eko, ale nevidím v tom až takú tragédiu.
Spaľovanie odpadu, môže byť problém.
Ľuďom na dedine zakazujeme spaľovať odpad, ale mi ho vo veľkom spaľujeme.
Ešte tomu hovoríme "energetické zhodnotenie"
Tvárime sa, že všetko vyriešia filtre.
A koľko máme takej betónom vyliatej pôdy z celkového množstva?
Ak je v SR 1 mld. stromov a každý by sa dožil 100 rokov.
Tak je ročne potrebné vyťať 10 mil. stromov a to už bude pár kamiónov.
Keď na takom území zasadíš stromy (vysadil som ich dosť), tak z diaľky nevidíš nič.
Sadenica má nad zemou tak 20 cm a v tráve ju skoro nevidno.
Zásoby drevnej hmoty sa za posledných 10 rokov zmenili takto:
Ihličnaté drevo pokles z 212 na 198 mil. m3 (najviac poklesol smrek, borovica a jedľa mierne rástli
Listnaté drevo nárast z 249 na 283 mil. m3
Spolu teda máme 481 mil. m3., ročná ťažba je do 9 mil. m3.
Každý rok dorastie približne rovnaké množstvo drevnej hmoty ako sa vyťaží.
Odporúčame