Jani, už si mi chýbala...
A môžeš aj voľným veršom, však je to iba hra...
Hm, aj som rozmýšľala, kde si zmizla.
:-)
Jani, už si mi chýbala...
A môžeš aj voľným veršom, však je to iba hra...
Hm, aj som rozmýšľala, kde si zmizla.
:-)
Mačky sú už dávno v čudu,
mám tu teraz malú nudu,
nuž si zobkám z koláčika
a môj mlsný jazyk pyká,
koláč je len tvarohový,
lepší by bol orechový.
Aj káva je dávno fuč!
Tak si vravím: radšej mlč!
:-))
Pršteky mi šantia samé,
tamten šáli, ďalší klame,
ukazovák s prsteníkom,
učia sa tu tajným trikom,
po klávesach behajú,
a s palcom sa hnevajú,
lebo ťuká do enteru,
vyťuká v ňom riadnu dieru,
z klávesnice sa mi práši,
čo ju palec až tak straší,
už je samý BUCH a ŤUK,
TREP a ŠUM a TLK a KUK!
Idem radšej na hojdačku,
prsty môžu hladiť mačku.
Zo záhrady tutokkkk idem,
káva sa mi teraz zíde,
kým si pustím kávovar,
naťukám sem: Beli, zdar!
:-)))
a ja sa teraz idem dobre mať,
do záhrady si poležkať,
vezmem si k tomu múdru knižku
a nechám ležať počítačovu myšku!
Taq!
Uff, a si tu kazím imidž múdrej, serióznej a vážnej dámy.
Ešte tu ktosi začne rozmýšľať: dá mi?
A ja jak pri sedmokráskach: dá, nedá, dá, nedá, nedá.
Veď dávanie/nedávanie je vážna exaktná veda!
Ojojoj, ojojoj,
v spomienkach vždy zvádzam boj,
tam sa bijem, šklbem, mykám,
umučím vždy spoločníka...
každého-ho-ho-ho-ho,
takže poďme do toho!
:-)))
A ja pôjdem zas do Brelly,
tak sú chlapci veĺmi smelí,
vyšantím sa vo vode,
jún, ten bude v pohode!
:-))
Nezunuje,nezunuje,
veď aj v júni láska tu je...
:-)))
A ja viem vždy dáky rým.
Ak vieš aj Ty, tak sem s ním!
Ešte pre Maťka... Všímam si tvoju debatu na tvojom blogu ... a trošku mi to pripomína moje vlastné boje. Myslím, že pri historických témach si treba uvedomiť, o čo nám (autorom textu) vlastne ide. Či o vyslovenie nejakých nezvratných vedeckých faktov v rámci extaktnej vedy, alebo otázok nad tým, čo nás ako nadšencov (samozrejme amatérskych) histórie zaujíma. Tr´ja by nebola objavená bez Schlimmana a bez toho, žeby ignoroval ,,nezvratné argumenty" ctihodných vedcov - historikov. Väčšina svetových objavov vlastne vznikala takto nejak - že sa našiel dobrodruh, knihovník, spisovateľ, cestovateľ, turista - proste ktosi celkom mimo vedeckej obce, ktorý zakopol o nejaký ,,kamienok" (aj v prenesenom zmysle slova, ktorý ho zaujal. A na svetlo sveta vyšli veci, ktoré už pochybovači dávno zavreli do ríše fantázie. tak vlastne boli objavení aj Summeri... Komusi proste nesedeli časové horizonty vykopávok. A skúmal, dával naoko nezmyselné otázky... Tak to býva.
Ďakujem, HeyJoe, týmto si vlastne potvrdil moju teóriu, pretože Javorníky sú prirodzeným pokračovaním Jesenníkov. Tu je to vo wikipedii: Jeseníky sa nachádzajú na severnom okraji Moravy a českej časti Slezska. Javorníky sú geomorfologický celokk na hranicích Moravy a Slovenska v geomorfologickej oblasti Slovensko-moravské Karpaty. Ptolemaiova Dévona potom mohla byť jedným z ich strážnych hradísk ktoré bolo postavené už za čias Keltov na prirodzenej hranici Váhu. A k tomu mi Divina pri Žiline (oblasť Veľký Vrch) sedí najviac, aj keď pripúšťam, že sa môžem mýliť. Podľa mňa na území dnešného Žilinského kraja sa pohybovala južná vetva Silingov, a dala meno nielen Žiline, ale aj Zlínu. Inak, historikom z devätnásteho storočia závidím, že mohli čítať staré spisy v originále, latinčine. Toto nám chýba. A pri argumente, že veď toto sú už staré fakty, z devätnásteho storočia, mi vždy napadá - no fajn, ale my nevieme ani polovicu z toho, čo sa vedelo vtedy.
No jo, ale tu nie sú iba skaly... Sú tu aj kotliny a tam je dosť miesta na pastviny, Odporúčam Ti inak pozrieť sa aj na webovu stránku Diviny, na jej historiu. Toto tu dlho bolo pohraničné pásmo. Javorníky nad ohybom Váhu vytvarali prirodzený val. Nad týmo ohybom sa našlo niekoľko hradísk, najväčšie a najvznamnejšie bolo príve v Divine. Píše sa tam, že je rozlohou siedme najväčšie v strednej Europe. načo by niečo také veľké staval nejaký vládca, alebo vladyka, či kráľ, keby to bol kus bezvýznamnej zeme?
Šaško a akosi som už dnes unavená. Rozprúdil si zaujímavú debatu, no mne sa chce spať...
... a sa príď pozrieť sem k nám hore, do Žiliny... A na Bytčiansko, uvidíš tie krásne údolia, nížiny, uzavreté v prstenci hôr. Malé, ale krásne. Tu sa dá/dalo v pohode prežiť všetko besnenie, ktoré prebehlo otvorenými južnými nížinami. Mohlo tu kvitnúť pastierstvo,malé hospodárske statky. Ak u bolo tak, ako dnes - ráno dážď, cez deň krásne a večer zase trochu dažďa, tak to tu kvitlo jedna radosť. Žiadne vyschnuté pustatiny, ale ráj.
Ou, sorry, to mám za trest, proste vždy, keď chcem napísať Šafárik, tak mi prekĺzne Palárik. A to sa mi už deje od školy...
:-)))
Ja viem, nemám písať rýchlo a mám kontrolovať každý text, čo púšťam do éteru.
HeyJoe, ako vidieť, aj Palárik už vedel, čo sú zač, tí Silingovia...
Šaško, ale to, že Rím mal v tých časoch najväčší počet obyvateľov, ešte neznamená, že inde neexistovali prosperujúce štátne útvary. Ja si len proste myslím, že naše dejepisectvo sa málo venuje NÁM. Ďaleko lepšie poznáme dejiny Ríma, Grécka, Egypta, ako vlastné. Ale to neznamená, že tu žili barbarské nevzdelané hordy. Len sme nemali možnosť tak kronikársky zmapovať činy vládcov, ako to urobili Rimania, Gréci.Preto sú aj naše dejiny podávané z ich hladiska, ktoré podávali ich historici. A že píšu o národoch a štátnych útvaroch aj za hranicami Rímskej ríše, dokladá to, že boli dôležité. O bezvýznamných by nepísali vôbec. Cca o 150 - 200 rokov neskôr už Kvádi boli takí silní (v spojenectve so Sarmatmi), že cisár Konštantín musel s nimi viesť mierové rokovania. A keď chcel zriadiť provincie za Dunajom, tak sa mu to nepodarilo. Ani ďalším cisárom po ňom. Pritom si vedeli podmaniť Dákov, Galov, Britaniu. To svedčí o mocnom kráľovstve, nie o nejakej bezvýznamenj horde barbarov.
Ja radšej toho Ptolemaia odcitujem, hlavne v súvislosti s Kvádmi a ich mestami:
Poniže Orkynského hvozdu sú Kvádi, pod nimi železné bane a les Luna. V nasledujúcom pásme sú tieto mestá: Aleison, Budoris, Mattiakon, Artaunon, Nuasios, Mélokaus, Cravonarion, Lokoriton, Segodunon, Dévona, Bergion, MénosGada, Bikurgion, Kasurgis, Strevinta, Hégématia, Budorgis, Eburon, Arsikua, Pariena, Setuia, Karrodunon, Asanka.
Vo zvyšnom pásme a v okolí rieky Dunaj sú mestá: Taurodunon, Rusiava, Alkimoenois, Bibakon, Brodentia, Usbion, Koridorgis, Félikia, Kelemantia, Singoné, Anabon.
No a keď sedia Rusovce (Riusiava) a Kelemantia (Iža pri Komárne), prečo by nemala sedieť Dévona?
A zabudol si na kamennú sol... Jeden z najcnejších artiklov antiky. Odkiaľsi sa musela dovážať, kdesi museli byť prestupné stanice. To je obchodné zázemie ako hrom.
Odporúčame