Dobré ráno, Pavol...
Trošku spomienky do mesiaca lásky o láske...
Tak sa mi zachcelo.
Prajem Ti krásny deň.
:-))
Dobré ráno, Pavol...
Trošku spomienky do mesiaca lásky o láske...
Tak sa mi zachcelo.
Prajem Ti krásny deň.
:-))
Pavol, pravdupovediac, keď si tu tak čítam podaktoré príspevky v debatách, je mi z toho tak smutno, že radšej zostanem pri tom upratovaní. Ani môj sused Vincko nekydá toľko hnoja spod svojich kráv, koľko je ho pod poadktorými politickými článkami.
A to sa veru potom nezávislemu človeku nechce otvárať blogy. Radšej bude blbý a chudobný, ale morálne nezhumpľovaný.
Hm, no, mať tak o nejakých desať tisíc eur navyše, aj ja si kúpim MAUI a budem sa plaviť po šírych moriach!
Vždy som chcela byť námorníkom, alebo aspon pirátom, prípadne čiernym pasažierom, čo si musí odrobit dhú plavbu drhnutím palubných dosák!
Inak pekné čítanie.
A toto je celé tak smiešne dopletené, že až. Markomani sú proste Markomani. Oni by sami by sa Slovanmi, či Slovákmi asi nikdy nenazvali. Možno hovoriť iba o tom, kto z týchto národov žil na našom území.
Jurajiiiii.... :-))) Som Ti to chcela až ráno, ale asi by som to nevydržala.
Už prišiel, a je krásny.
Tvoja ceruzka bola ku mne lichotivá.
:-)))
Všetko, čo nie je postavené na konkrétnych dobových listinách a faktoch, je iba hypotezou. Najlepší obraz by nám aj tak dalo len systematické štúdium písomností z danej, alebo čo najbližšej doby, ktorej sa časove obdobie týka. Aj to je však vec interpretácie a každý autor si ju prispôsobuje vlastnému cíteniu a vnímaniu.
Takže kým nemám v rukách originál, s ktorým môžem porovnávať, tak hypotézam nedôverujem, aj keď sú príťažlivé a zaujímavé.
Hm, no, to je v polohe mýtického sveta a je to otázka viery... veriť v to, čo je neuveriteľné, či neuchopiteľné dnešným poznaním. Už som kdesi písala, že som sa ponorila do keltskej mytologie a tam sa to takýmito bytosťami priam hemží. Možno kedysi istá úzka vrstva ľudí mala vyššie poznanie v istých sférach ako my a experimentovala... A také bytosti sú vlastne vo všetkých náboženstvách sveta nezávisle na sebe, bez toho, aby bolo medzi nimi nejaké priame spojenie. To je o tom, či vieme svoju vieru posunúť za hranice bežného chápania.
Ja sa na tento Tvoj blog naozaj teším, tu je málo ľudí, čo píšu o historii a zvlášť o tej, čo sme mali tu na Slovensku. Takže iste Ťa budem čítať, všetko. Ak sa dá, budem aj komentovať.
Až dvaja??? :-)))
Ou, musím si najať nosičov...
Videla, Juraji, sú krásne, mám rada tvoje impresie, je z nich cítiť autorovho ducha. Ale som nič nepísala, lebo som mala vtedy kvôli maminke ťažkú dušu. A keď som ,,negatívna", vtedy radšej nekomunikujem, aby som to neprenášala ďalej.
Juraji, už mi to nedalo... :-)) Toľko politiky v mesiaci lásky a takmer žiaden ľúbostný príbeh.
:-))
A poslušne hlásim, že každý deň vyzerám poštárku s veĺkým balíkom, a kde nič, tu nič.,..
Teraz som si tak dala dokopy viacero kníh - Už spomíané Galské vojny od Cezara, Dvořákové Dejiny Slovenska pred príchodom Slovanov, a Keltská mytologia od Jitky Vlčkovej. To mi potom vytvára celkom iný obraz, ako stredoškolské učebnice, či vysokoškolské skriptá.
Bójovia sú jednoznačne idetifikovaní na územie Čiech... Časť z nich mohla zasiahnuť aj na Slovensko. To je keltský kmeň. Na slovenskom území však žili aj iné, už spomínaní Kotíni (tí boli usídlení v povodí Dunaja, až kým ich nevyhnali Dáci,tí sa tam natlačili cca v prvom storočí po páde vlastnej ríše, Dáckej, ktorú si podmanili Rimania, myslím, že za vlády Dometiana). Na východe Slovenska boli Osíni. Kotíni z juhu sa postupne premiešali so Zilingami. Potom nastal nápor germánsko-kvádskych kmeňov. Keltské obyvateľstvo na severe však mohlo byť dosť dlho izolované a chránené. Ak trošku vnímaš Žilinskú kotlinu, tak je to proste doslova kotol, všade dookola vysoké kopce a hory a vnútri úrodné pastviny. Ak tam prišlo k asimilácii s Germanmi, tak podľa môjho názoru to bolo skôr spojenectvo, ako podmanenie.
Ja veľmi rada čítam všetko, čo sa týka dávnoveku, ale nikdy si nevytváram názor podľa jednej, či dvoch, alebo troch kníh. Spájam si ich ako mozaiku.
pokračovanie
... No, v podstate si zahral na moju strunu, lebo pravdupovediac, ja verím v nepretržité osídlenie aspoň v istých častiach Slovenska, pôvodným keltsko-germánskym národom, ktorý do istej miery môže byť pomiešaný so slovanským etnikom. Podľa mňa veľmi veľa sa dá vyčítať z najstarších písomných prameňov, ale sú ťažko zohnateľné. Proste mám teóriu že dnešné etnikum na severo-západnom Slovensku (Orava, Kysuce) sú potomkami Zilingov, ktorí sú neodškriepiteľní, lebo o nich píšu viaceri rímski autori v prvom až treťom storočí. takže to osídlenie aspoň tu siaha do predslovanských čias.
A čo tak ísť ešte pred Markomanov a Kvádov a pozrieť sa na mená kmeňov, čo tu žili za Gaia Julia Cézara? Akurát čítam jeho Zápisky z Galských vojen. A sú tam mená kmeňov, ktoré sa dajú nájsť aj v iných kronikách z 9 až 12 storočia: Osíni, Kotíni, Zilingovia... Varíni... V podstate sa na to chystám, lebo tu na severe (bývam v ŽIline) hneď za kopcom je obec Varín ... no a podľa miestnych legiend tu už stála pred dvoma tisícročiami.
ahojček a dobré ráno všetkým... :-)) Veď ja sa tu každý deň aspoň na krátko zastavím, len máme teraz doma taký menší problém s mojou mamičkou, nuž ma pohltili víry reálu a niet času na virtuálne debaty či virtuálne vylievanie srdca. Ale verím, že aj to bude. Len sa trošku musím sama v sebe upratať.
zobudil si vo mne spomienku... Na uja básnika. A jeho dievčatko. Sedelo na zemi, uprostred hŕby pokreslených papierov. On pri nej a pozeral sa, čo dievčatko kreslí. On sa nemusel pýtať, čo to je, vedel to. Ja áno. Obrázky k otcovým básničkám.
A ešte ďalšia spomienka... Dievčatko kráča cez lúku. Ujo básnik za ním. So slzami v očiach. Pretože dievčatko dostalo obrovskú kyticu nevädzí a iných polných kvetov. Tešilo sa z nich ako poľný vták. Radosťou večného dieťaťa, ktorému stačí ku šťastiu lúčny kvet.
A ešte... Ujo básnik v malej panelákovej obyvačke podpisuje svoju knižku inému malému dievčatku. Prvé vydanie Modlitbičiek. Vtedy to dievčatko nevedelo, že pri ich dverách zazvonila legenda. Dnes už to vie.
Pavol, ja sa teším z uplne obyčajných vecí... Politika, žiaľ, ľudom radost berie, nedáva im ju. A tak sa snažím rozpamätávať... Na príbehy o časoch dávno minulých, na rozprávky, balady... Aj v nich bolo plno biedy, nedostatku, lopoty a psoty. Ale vždy nad tým víťazila taká obyčajná človečina, na ktorú draci vravievali, že ,,smrdí"... Keby to nevyznelo ako moralizovanie, tak by som napísala, že čím je človek jednoduchší a skromnejší, tým je šťastnejší.
Ja nejdem reagovať na politiku, ale na ten tvoj stý blog. :-)) Nerozlišujem ľudí podľa politického kabáta. V každej strane sú múdri aj blbci. Mám na ľudí iné meradlá: Či je ich slovo mečom, alebo liekom. A vážim si tých, čo vedia slovami liečiť.
Tak Ti prajem ďalších sto blogov, plných liečivých slov.
Odporúčame