A inak, som rada, že sa tu začína vytvárať skupina ľudí, ktorých baví historia. Lebo tu sa to točilo väčšinou okolo politických debát. A dosť nemám rada, keď sa politika do historie mieša, aj ke´d viem, že to tak vždy bolo aj bude.
A inak, som rada, že sa tu začína vytvárať skupina ľudí, ktorých baví historia. Lebo tu sa to točilo väčšinou okolo politických debát. A dosť nemám rada, keď sa politika do historie mieša, aj ke´d viem, že to tak vždy bolo aj bude.
sorry, chyba sa mi tam ,,vloudila"... Ba čo chyba, priam chybisko!
:((
Presne ako ja.... :-))) Tiež som si nikdy nepamätala presné roky, ale všetku tú omáčku okolo toho som vedela naspamäť odzadu aj odpredu. No a odkedy som zistila, že vlastne historia je ako puzzle, že ju treba skladať a hľadať vždy nové čiastky na doplnenie jej úplného obrazu, tak ma tiež fascinovala.
Ale my to už máme nejak v rodine, priam v rode... Mama bola profesorkou dejepisu a niektorý moj pradedo dokonca viedol archeologické výskumy. Tak mi to po nich zostalo.
Matko, v svojom článku o Keltoch som mala jeden taký komentár od čitateľky... že Kelti na Slovensku neboli, a ak len, tak okrajovo. Samozrejme, že ani ja s tým nesúhlasím. Myslím si, že je to pomýlené s Bójmi. Tí sú naozaj rýdzo moravsko-českí (možno časť na južnom Slovensku, čo hraničila s Moravou). Ale Boji sú iba jedným z mnohých Keltských kmeňov.
Samozrejme, že šlo iba o kmeńové klany. Tam si treba uvedomiť obrovský rozdiel medzi počtom obyvateľov Európy vtedy a dnes. Teraz sme doslova preludnení. Vtedy boli obrovské plochy neobývané. Hercýnsky les bol nepreniknuteĺnou divočinou. A žilo sa tam, kde bol náznak nížiny, popri riečnych údoliach, a pod.
Len podľa mojej mienky je v ľudoch vštepená tá komunistická forma historického spracovania našich dejín. A každý nový pohľad sa dosť ťažko prijíma.
... ale však práve preto si tie hodnotenia vôbec netreba všímať... Dôležitý je fundovaný komentár a ak sa niekto vyjadrí priamo k téme, tak je s ním radosť diskutovať. Čo tam po nejakých mínuskách!
:-))
A pekné ráno, chlapci...
Lenka, niekedy dám tie svoje úvahy, len sa musím dať časovo trochu do poriadku.
A je to o tom, že ozaj si mnoho ľudí pod keltským svetom predstavuje len Cézarovu Galiu (Francúzsko a Belgicko), prípadne Britské ostrovy a Bohemiu (Čechy), ale Kelti žili aj u nás, je tu veľa nálezisk, ktoré potvrdujú ich osídlenie.
To je pravda... Teraz som sa začítala do Claudia Ptolemaia, jeho Geografie, tak tam sú písané aj údaje, ktoré by sa mohli dotýkať aj nášho územia, ale je tam hneď aj uvádzané, že je to dosť nepresné.
Aj mňa už dlho zaujíma historia, ale skôr z literárneho hladiska. Naši ,,dejepisci" z nej vytrhli predslovanskú mytologiu a aj tá slovanská je skôr výplod fantázie. Tiež by ma zaujímalo, či sa vôbec niekde zachovali písomné záznamy z keltského obdobia, ktoré pochádzajú zo ,,Zadunajska". Ono sa tvrdí, že Kelti nepoužívali písmo, resp. že ich druidi to mali zakázané, ale zas kasta filidov - bardov a spevákov mohla používať nejakú obdobu rúnového písma.
Ale pravda je aj taká, že predslovanským dejinám sa venuje veĺmi málo autorov, no a potom to vyzerá takto. Ja sa v týchto veciach dosť riadim podľa Dvořáka, pretože ten má poctivý prístup k informáciám. Ale knh na túto tému som našla málo.
No a veru, aj ja mám hypotézu, že všetci súčasní Oravania, Kysučania a Žilinčania sú potomkami keltských Zilingov, a stačí na to málo, kmeň s veľmi podobným názvom, o ktorom píše Ptolemaios (Zilingovia), ich lokalizacia kdesi medzi Labe a Vistulou (pod ktorou sa môže skrývať Visla) a meno ich mesta, resp. opida - Devona. Tu pri Žiline je Divina, na ktorej sú zvyšky keltského hradiska. Je to síce tiež trochu pritiahnuté za vlasy, ale keď sa budem chcieť veĺmi hádať, tak to prehádam.... :-))))
hmmm... srdce žien je ako harfa... má veĺa spoločných strún... Tak nečudo, že občas tie tóny, ktoré počuť z iného srdca, znejú veĺmi podobne, ako naše.
Maťko, áno, uznávam, častokrát historickú pravdu vyhrabali tí, na ktorých sa vážená obec historikov najviac smiala a zabávala (viď Schlimmman), ale ten material je ako Popoluškina misa, plná zmiešanín. Je tam mnoho vecí, s ktorými sa stotožňujem, ale aj také, čo mi vyvráti iná dostupná literatúra.
Znovu vravím, najmä pri historii je nutná veľká dávka opatrnosti - ale aj odvahy meniť zaužívané postoje.
V každom prípade súhlasim s tým, že naše národné korene siahaju omnoho hlbšie, než bolo doteraz tradované. Práve som si čítala Claudia Cornelia, a on už okolo roku 100 - 120 spomína swébsky kmeň Squawi, ktorý sídli východne od rieky Labe...
Takže: umiestniť Bójov na Slovensko je dosť odvážne, aj keď pripúšťam, že čiastočne zasahovali aj sem. Ale všeobecne sa traduje, že žili najmä v Čechách, preto sa tam aj zaužívalo meno Bohemia. Bratislava nikdy neposkytla žiadne priame archeologické dôkazy o osídlení Bójov, len Keltov. Kým v Čechách je ich habadej (Chrudim, Turnov). Takže toto je fakt ťahanie hostorie za vlasy tam, kde nikdy nebola. Dokázateľným keltským kmeńom,ktorý žil na oboch brehoch Dunaja, sú Karnuti, píše o nich aj Cézar. No a keď si vezmeme Karnuntum, kde je rozsiahle archeologické nálezisko, nemáme dôvod Cézarovi neveriť.
Juraji, ahojky... :-)) A bieš, že mi raz jedna dievčina k mojim básničkám napísala, že sú ,,smutnokrásne?"
Pradív lásky mám dosť na celý život. No závoje z nich tkám už iba pre tých, čo ich nepoztrhajú.
Pavol, ja si svoju voľnú nohu strážim, aby si mohla chodiť kam chce.
Vlastne strážim si celý tento svoj mikrosvet, aby sa mi do neho tá hrúza politická, nemravnica a nevďačnica, nedostala.
Hase, Perinbabkám asi smútok pristane...
Politika ma presne preto neláka. Častokrát totiž odhaľuje v ľuďoch ich horšie ja a iba naozaj silní jedinci v nej dokážu zostať ,,čistí".
A teraz idem do záhrady pokosiť si trávičku. Moje ,,remeslo na voľnej nohe" má dnes nielen voľnú nohu, ale aj voľný deň. Navyše je krásny a slnečný, tak nech taký zostane aj v mojej mysli.
Sú dni, keď sa mi chce mlčať. Tento deň asi patrí k ním. Čítam si mnoho vecí na blogoch a rozmýšľam... prečo je v ľuďoch toľko agresivity. Prečo sa z nich vytráca láska.
Nikdy som sa o politiku nezaujímala, ani sa nebudem, nemám ani chuť ani právo rozsúdiť, kde je a či vôbec je politická pravda. Ale keď niekoho večne bijú, tak ma to automaticky ťahá k nemu, podať mu ruku a povedať: som pri Tebe.
Takýto je môj dnešný pocit z čítania včerajších článkov.
Úcta k slovu...
To je niečo, čo sa vytráca... Používať slovo ako liek, nie ako zbraň.
Používať slovo na pohladenie, nie na úder.
Používať slovo ako most, nie ako barikádu.
Používať ho vtedy, kedy naozaj treba, nerobiť z neho perly pre svine...
Odporúčame