Fajn... Pošlem ich k tebe, keď ich uvidím.
Josezuna, no, ja tu mám vtákov plnú záhradu... Máme totiž nasadený plot zo smrekov ... a sme ho zabudli strihať, tak tu tie stromy rástli a rástli, už sú dvadsaťročné velikány a v nich hniezdia kadejaké vtáky... Aj som rozmýšľala, žeby som dala pár z nich zrezať, ale keď počujem to ranné švitorenie a vidím ich, ako si to tu poletuje, tak mi je ľúto...
Parížanka, a na to je vraj takýto recept: treba len veĺmi chcieť, veľmi si to želať... a on priletí sám...
:-))
Janka, asi každý z nás má čosi, čo pre neho znamená šťastie... Intuíciu mám silne vypestovanú aj ja, často dopredu cítim, či sa stane niečo dobré a alebo zlé. A tá včerajšia chvíľa bola o šťastí.
Želám Ti krásny, slniečkový deň (tu už je a je nádherný).
:-))
... loraks, hm, tento fejtónik som písala asi pred štyrmi rokmi ... a je zarážajúce, že tá analógia so zvieracím svetom je vždy aktuálna...
Ten mi radšej neželej, už je podrezaný viac než dosť!
:-!
:-))))
Smejem sa tu ako somár!
Prečo somár?
Lebo nie som vôl!
:-)
To vieš z cudzieho sa vždy dobre rozdávalo.
A inak - živím sa písaným slovom - to je taký biedny výkrik, ako sa nám, novinárom na volnej nohe - dobre žije... :-)) My proste nie sme mastení nejakmi kartelmi. A sem dávam väčšinou to, čo už bolo zverejnené inde.
:-))
Pavol, tak sa mi zachcelo fejtóniku... :-)) A myslím, že treba dať aj do virtuálneho sveta niečo ako vôňu zeme, trávy...
Vinckov ranný budíček:
,,Susedo, že vy scete trochu ovocá? Možete si vzjat to moje."
,,A čo máte? Jabĺčka?"
,,Né, né, mám zakázané ovoce, to vraj ženy najviac lúbja!"
Janka, ja som si už všetko vydrhla, ale mám celkom rozbombardovanú záhradu, lebo na nej staviame prístrešok, tak moja Veľká noc bude asi zachraňovanie kvietkov.
A želám Ti krásne ráno... :-))) A idem si variť kávu.
A ja práve chystám, La Luna niečo o týchto sviatkov z predkresťanských čias...
:-))
Fajn, že si to tu celé prepla na inú nôtu.
Zotmelo sa. Sliepky sú už v kuríne, kozy v maštali, suseda Hančula pred televízorom. Len Vincko je ešte stále na dvore. Nad hlavou má dlhý drôt, z ktorého trčí rozsvietená žiarovka. Neustále čosi zatĺka kladivom do drevenej káry, na ktorej nosí kozám seno. Hančulu to ruší, nemôže pozerať svoj obľúbený panelák. Otvorí okno a kričí na Vincka:
,,Čo tu tučeš ako buázen klince do rakvi!"
,,Do rakvi nééé," odpovedá jej Vincko, ,,ale do káry! A budem túúúct dovtedy, kým ich fšetky nevytučem! Na rakev klince nezostanú. Namísto pohrebu bude svadba, ak si mja véézmeš za muža!"
,,To sa radšej obesím, akoby som sa mala trápit s takým dedkem, čo ani zatúúúkat neví!"
..Však keby si si mja vzala, tak by som ti ukázau, ako viem zatúkat!"
:-))))
Ide Vincko z krčmy domov a vzdychá:
, Ej, ej, koťuha jedna, zase mi nedala!"
,,O kom to vravíte sused," pýtam sa. ,,O Hančuli?" (to je naša suseda)
,,Tá kdeže, o Hančuli, o mojej koze! Mléko nesce dávať! O Hančuli nemóožem, aj keď ju scem a lúúúbim jak koňa!"
,,A keby ste ju lúúúbili ako tú kozu, možno by vás aj ona scela."
Kričí sused na Vincka cez dva ploty:
,,Hej, Vincku, co porábaš?"
,,Omaciavam vemeno!"
,,A komu, tvojej či koze?"
,,A jak mám veďet, kerá je kerá, keď sú potme obe čierne?"
Odporúčame