Jazyk duše... :-))) Veľmi pekná myšlienka a zaujímavý blog.
Jazyk duše... :-))) Veľmi pekná myšlienka a zaujímavý blog.
A to je tak dobré, ráno sa zobudiť a nájsť na blogu básničku od Mikabáčiho, dokonca venovanú Zuzke Rozprávkarke!
Idem si zaujúkať. Ujujujujuj!
:-)))
Kussik, priateľov predsa neobdarúvavame preto, aby nám za to dali niečo na oplátku, ale pre to, že sú priatelia... Mňa vždy tak vie potešiť Dobruška z vedľajšieho starého blogu, aj Martins, tí sú priam ,,darčekodajní" - všetky tie ich radôstky mám doma na krbe a teším sa z nich. :-))) Knižku Ti rada pošlem, len mi hoď do majlu svoju adresu a na oplátku ma niekedy pozveš na pohár červeného. A čo sa týka čítanosti mojho blogu, veru, aj ja som prekvapená, lebo som tu tri mesiace nič netukla a predsa mi dosť nabehla čítanosť. Pripisujem to fenoménu zvanému ,,skalní čitatelia" a som strašne rada, že ich mám, všetkým psielam týmto velikánsky bozk. :-))) A teraz idem niečo vyhrabať zo starších vecí a dať to na blog.
LaLuna, ráno som dosť rozmýšľala, čo vybrať do blogu... A táto mi hneď padla do oka, ke´d som sa prehrabávala v svojich veciach.
Hm, áno, je taká clivá, tak teraz hrá na tvoju strunu. Len dúfam, že neskôr zahráme aj veselšie.
Navarová je moja obľúbená. Strašne sa mi páči a mám pocit, že je naladená presne na moj štýl poézie.
:-))
Dnes som sa rozčítala do novej knižky (Bohyňa z Eru), tak už pomaly idem do postielky.
Peknú noc, La Luna. Ten nick Ti moc svedčí.
:-) A nebuď dlho smutná.
No, mohla by som, len tu je trochu iné zloženie čitateľov. Historia má svoje špecifiká. A to je trojpríbeh - má troch rozprávačov. V podstate sú to kronikové rozprávania troch hlavných hrdinov, robené na spôsob severských ság. neviem, či by to tu našlo pochopenie a odozvu, tu je osadenstvo dosť politicky orientované. Ale rpípadne Ti ju môžem poslať. A neveril by si, už som aj v antikvariatoch našla svoje knihy. Teda básničky, tie prvé.
Kussik, no, prinajmenšom v tom 15, 16 a 17 storočí bolo Slovensko na tom lepšie, ako Maďarsko, bolo totiž mimo pásma vojnových konfliktov s Osmanskou ríšou, tým pádom sa mohlo budovať politicky, ekonomicky aj kultúrne. Je síce pravda, že aj ním otriaslo pár povstaní, ale neboli v takom rozsahu, ako inde. Thurzovci sú veľmi zaujímavý rod, vzišli odtiaľ minimálne dvaja palatíni - a ako som už písala, bola to slovenská šľachta, nie maďarská. Škoda, že ňaši ľudia málo poznajú svoje vlastné dejiny, hoci je pravda, že boli dlhú dobu skresľované.
A čo sa týka pána Dvořáka, vždy keď som v Budmericiach, mám chuť zazvoniť mu pru dverách, ale akosik sa hanbím a mám trému. Predsa len, je to veĺký historik, možno by sa mojim dejepisným písačkám vysmial. Ale na druhej strane - asi by mi napravil hlavu.
Mikabáčik, Mikabáčik,
prosím si básničku za koláčik,
keď mi ju napíšete,
tak neobanujete,
dám k nemu rozprávkovicu,
budete mať rozprávkovú opicu.
Tak už pošlite na skusy
tie básničkové kusi...
....jóóóój, je tam hrubka:
kusy...
:-)))))
Kussik, a keď mi napíšeš čosi takéto, tak to je, akoby si býkovi červenú plachtu pred nos dal. Vieš, že mne stačí málo, jedna, dve indície. Všetky moje posledné ,,veĺké" veci, čo som písala, sú z historie. Riečna panna je z juhu Slovenska, rok 1300 p.n.l. Na tom by si si zrejme pochutnal.
Palacinky sú už zjedené. Mužské osadenstvo ich zluplo, mne zostala len jedna.
A som rada, že sa páči.
Pekný deň, Marti... Básne som málokedy dávala na hlavnú stránku, ale kto si moj blog naťukal, ich tam našiel.
A vďaka, že si nahliadla.
Čoby sa stratila. My máme v sebe zakliatú večnú mladosť. Drží sa nás zubami-nechtami.
Ja to mám trochu jednoduchšie, pretože v rozprávkach je to ,,čierno-biele videnie sveta" prirodzené a vlastne je tam úplne jasné, čo je dobré a čo zlé. Kým v reálnom svete sa to stiera. najčudnejšie je, že človek dokáže z vrahov spraviť hrdinov. Často o mne vravia, že som naivná a dívam sa na svet cez ružové okuliare. Ale niekedy je priam nevyhnutné, aby si ich človek nasadil, inak by ho špina sveta celkom zožrala.
Seat, presne tak, ako hovoríš, blogovanie by nemalo byť súťažou, je to o tom, že sa proste človek chce vypísať z toho, čo má v sebe a keď sa najde niekto, kto blogerove písmenka prijme za svoje, tak asi neexistuje nič, čoby blogera viac potešilo. Premňa to nie je o kritike. Mám svojich obľúbených, ktorých si čítam každý deň, niekedy vôbec nemusím ťuknúť žiaden koment, len si ich čítam, lebo viem, že ich písmenká ma potešia, že so mnou rezonujú. A tých, ktorým nerozumiem, radšej nekomentujem. veď im môžu rozumieť iní....
Áno, aj ja som mala problém s obrázkami, nejde rovno odťuknúť niektoré ikony, tak si ich otváram cez pravú stranu myši v kolónke ,,odkaz v novom okne". Tam mi to potom berie všetko, aj obrázky. Len som na tom celé dopoludnie maturovala, kým som prišla na to, čo s tým.
Seat, veď presne preto by sme to, čo sme prežili, čo bolo krásne, ale aj to, čo nás trápilo, mali zo seba vypísmenkovať. Mne to veĺmi pomáha. Je to istý druh psychoočisty. Lepšie, než sedenie u psychológa. A tu je kopa skvelých ľudí, čo Ti pošlú aspoň smajlíka.
S tým blogom by si mal začať čím skôr. Potešíš nás, aj seba.
Odporúčame