Príspevky používateľa

• Žiarivé mraky v našich hlavách
  

  Gusto,

  aj ja som rada, že tu zaznelo rozumné a racionálne vysvetlenie vecí, ktoré momentálne trápia ľudí. Média sa v posledných rokoch, ba snáď aj desaťročiach, riadia balónovou politikou: čím viac niečo nafúknu, tým je to podľa nich príťažlivejšie a zaujímavejšie pre ľudí. Lenže koľko pravdy sa pri tom nafukovaní zabíja, to už nikoho z tých tvorcov mediálnej politiky nezaujíma.

  A musím si zhlboka odfúknuť: skutočne som rada, že si sa objavil na tomto blogu a s potešením čítam všetko, čo sem dávaš.

  Rozpravkarka
  05.04.2011
  09:20
• Potrestaní úradníci (alebo odkaz Sumerov pre dnešné Slovensko)
  

  Nemá vlastnu hviezdu, len zrúcaný zámok, opradený pavučinami. Tam, kdesi uprostred zrúcanín, je obraz. Iba obraz v popraskanom ráme. Čo všetko musí vydržať a zniesť, aby ten obraz oživil! Nie je to ďaleko plnokrvnejší tvor, ako ten tvoj sladký, naivný Malý princ? Alebo tá pastierka z rozprávky Sklenený vrch. Dokázala o svojej láske presvedčiť vietor, vodu, slnko, ktorí v nej najprv videli votrelca. Bosá, so zakrvavenými nohami, sa vydriapala po sklenenom vrchu až do zámku - aby tam našla - čo? Muža, ktorý už dávno nebol tým, ktorého hľadala. Nespoznal ju, pretože už mal rád inú. Viem, má to iný koniec, taký ten so zlatým zvoncom. Ale podľa mňa tam bol iba pridaný len preto, aby detičky neplakali, že je život taký bezútešný a smutný. Tak ktorá rozprávka je naivnejšia? Nemusím sa ťa pýtať, viem... Tak teraz Ti aj ja prajem pekný deň a toto čudo tu, (komputer) už asi na dlhšie vyplnem, pretože takto by sme sa tu mohli dohadovať kto vie dokedy a mne sa už nechce.

  Rozpravkarka
  04.04.2011
  18:15
• Potrestaní úradníci (alebo odkaz Sumerov pre dnešné Slovensko)
  

  Šašo, šašo... Už druhý deň si vravím, že nejdem pokračovať v tejto debate, pretože Ty si očividne na inom brehu ako ja. Lenže Ty ma asi zámerne provokuješ. Takže ešte jeden koment (snáď už posledný). Nepoznám naivnejšiu rozprávku, než je tá o Malom princovi. Niežeby som ju nepokladala za krásnu, ona je krásna vlastne vďaka tej naivite, priezračnosti a čírosti. Ale vezmi si, koľko ľudí len vo virtuále sa v nej vidí. Každá druhá žena je Líškou a každý druhý muž Malým princom. Ono je to ľahké, vžiť sa do týchto postáv. Veď Malý princ je okúzľujúci, krásny, vzdialený sen, do ktorého sa dá ľahko zamilovať. Nejedná Líška za ním vzdychá, obzerá si hviezdy a čaká, či sa vráti. Keď sa vráti, nasýti sa jeho krátkym objatím a zas čaká, vzdychá, oči obrátené k nebu. Byť Malým princom je strašne jednoduché. Zato byť Nebojsom, to už čosí stojí. Nebojsa je len synom obyčajného drevorubača. Nevedie vzletné a krásne reči. Iba bojuje s tmou okolo seba a strašidlami, čo sú v nej skryté.

  Rozpravkarka
  04.04.2011
  18:10
• Potrestaní úradníci (alebo odkaz Sumerov pre dnešné Slovensko)
  

  To je tak: Líška v noci sedáva s hlavou vyvrátenou k nebu, stratená v tráve a číta z hviezd. Všetko má prečítané.

  Rozpravkarka
  04.04.2011
  14:20
• Potrestaní úradníci (alebo odkaz Sumerov pre dnešné Slovensko)
  

  Mýliš sa Ty, v tej(to) Líške...

  Vieš, aký je rozdiel medzi putom a klepcom?

  Žiaden... Puto je klepec na srdce. A keď sa puto trhá, tak je to to isté, ako keď sa Líška trhá z klepca. Časť z nej to odtrhne. V klepci kus nohy, v roztrhnutom pute kus srdca. Myslíš si, žeby to riskovala znovu? Žeby zas chcela prejsť tým istým procesom - spútaním, trhaním? Nie... Ona sa radšej bude Malému princovi vyhýbať a zďaleka ho obíde, aj keby bol hneď vedľa nej. To nie je o jeho nedosažiteľnosti. Ale o jej strachu z neho, z puta, ktoré je vopred odsúdené na pretrhnutie.

  Rozpravkarka
  04.04.2011
  14:19
• Potrestaní úradníci (alebo odkaz Sumerov pre dnešné Slovensko)
  

  To predsa vôbec nie je o vine, ale o rane... A myslím si, že keby mohla, tak by Líška Malému princovi poslala niekde na tú jeho hviezdu list... asi takýto: to jedno stretnutie s tebou bolo jedinečné a nezabudnuteľné, ale ďalšie už nechcem, pretože tvoje cesty vždy pojdu ďalej, k iným planétam, a ja už viem, čo je to bolesť zo straty. A ešte by mu napísala: som štastná tak, ako som a s tými,s ktorými som, nekaz mi toto šťastie túžbou, ktorá sa nikdy nenaplní. Choď dopredu, môj Malý princ a nikdy sa nevracaj k tým, s ktorými si sa už rozlúčil.

  Asi tak by povedala Líška...

  Rozpravkarka
  03.04.2011
  22:56
• Potrestaní úradníci (alebo odkaz Sumerov pre dnešné Slovensko)
  

  Hm, si Šašo, tak musíš vedieť, že každá rozprávka má aj tú pitoresknejšiu stránku. Aj tá o Líške a Malom princovi. Malý princ proste znamená pre Líšku ohrozenie, vybočenie z jej sveta, riziko nenaplnenej túžby, zbytočných snov. Viem si ju predstaviť, ako tak sedí na tráve, tužobne pozerá do nočnej oblohy, rozmýšľa, na ktorej hviezde je Malý princ, nič nevníma, takmer nedýcha - a v tom chňap! Nejaký medveď po nej capne a je po Líštičke! Nebude Malý princ zodpovedný za jej tragický koniec?

  Byť Líškou je proste zlý stav. Nájdu sa lepšie, aj keď rovnako smutné. Mne by sa páčilo byť Gerdou zo Snehovej kráľovnej. Ale myslím, že najlepšie je byť tým, čím som - Rozprávkarkou, teda tou, čo príbehy rozpráva, tvorí aj pretvára.

  Rozpravkarka
  02.04.2011
  19:43
• Potrestaní úradníci (alebo odkaz Sumerov pre dnešné Slovensko)
  

  Ale Spartakus predsa získal niečo celkom iné... Pocit vlastnej výnimočnosti, získanej vlastným úsilím, dosiahnutej za cenu vlastného života. Získal to, že sa vymanil zo statusu otroka a sám si udelil status rebela, čo neprijíma svoj osud. To je jeho výhra.

  A čo sa týka vybočnia z achetypov, nuž, neviem, neviem... Všetky tie andersenovské a wildovské a exuperyovske vybočenia majú niečo spoločné: smútok a bolesť. Možno, že euforistické konce v klasických rozprávkach sú falošnou iluziou... Ale v podstate v sebe nesú starú nádej, že sa raz všetko obráti k dobrému a že so všetkým sa dá poradiť. Možno ten pohľad na dobro a zlo je v nich príliš čiernobiely, ale oproti modernému poňatiu rozprávok, v ktorých je cítit staršnú skepsu a sklamanie, sú bohatšie o vieru. V ľudí a vo víťazstvo dobra.

  Rozpravkarka
  02.04.2011
  19:37
• Čítam si tvoju báseň :-)
  

  Áno, to som už mnohokrát počula: nech slnko nezapadá nad vaším hnevom.

  Je dobré zobudiť sa ráno bez hnevu.

  Rozpravkarka
  01.04.2011
  20:45
• Čítam si tvoju báseň :-)
  

  :-)

  Len taká malá spomienka.

  Rozpravkarka
  01.04.2011
  20:14
• Čítam si tvoju báseň :-)
  

  Dostala som na Vianoce knižku poézie... takú, čo si autor musel platiť sám. Tak aspoň takáto maličká vďaka.

  Rozpravkarka
  01.04.2011
  20:13
• Čítam si tvoju báseň :-)
  

  Hm, asi je to tak, že to jediné nedokáže: ceriť zuby na iných.

  To musím zmobilizovať iné čiastky svojej osobnosti.

  A to robievam nerada, len v nevyhnutných prípadoch, keď to inak nejde, keď proste zlo, či správanie, čo sa mi nezdá byť vhodné, neviem inak zastaviť.

  Rozpravkarka
  01.04.2011
  19:44
• Čítam si tvoju báseň :-)
  

  :-)

  Ďakujem

  Rozpravkarka
  01.04.2011
  19:42
• Čítam si tvoju báseň :-)
  

  Pavol, tak teraz som sa musela usmiať. :-)) Asi tak. To dievčatko je zakliaté kdesi vnútri, často je vyplašené z toho, aký zložitý je svet, ale je tam, drží sa zubami nechtami, človek by povedal, že sa ho nijak nejde zbaviť!

  Rozpravkarka
  01.04.2011
  19:12
• Potrestaní úradníci (alebo odkaz Sumerov pre dnešné Slovensko)
  

  ... no, a tu mi pragmatická časť môjho ja vraví, že Líške by mala stačiť jedna skúsenosť s Malým princom, pretože vuž vie, čo takéto priateľstvo obnáša, že je to o zbytočnom trápení a zbytočných snoch, Malý princ je len vzdialená hviezda, čo nikdy nezohreje a nepohladí. Tak si každá Líška, čo má len trochu rozumu v hlave, povie, že je lepší pre ňu obyčajný Lišiak, ktorý možno nie je až taký okúzľujúci,a ko Malý princ, ale stojí pevne pri nej na zemi.

  Inak, ten mýtus o Líške a Malom princovi začína byť trochu úsmevný. Vždy sa kdesi mihne, zasvieti, zastaví sa raz na jednej adrese, potom na druhej, zmizne, objaví sa - a tak dokolečka....

  Rozpravkarka
  01.04.2011
  16:56
• Potrestaní úradníci (alebo odkaz Sumerov pre dnešné Slovensko)
  

  Základné archetypy rozprávok, resp. ľudových rozprávaní, sú už dávno vytvorené a vznikli vlastne ako odraz situácie, v ktorej ľudia žili, možno preto Ti naše slovenské rozprávky pripadajú také naivné, ľudia boli proste vtedy jednoduchší, prostejší, menej komplikovaní, viacej dôverčiví aj poverčiví, ale aj vnútorne čistejší. Odvedy sme vela spoznali, získali, inak sa preformovali, ale aj veľa stratili - hlavne tú vnútornú čistotu a transparentnosť. A stratili sme aj chuť bojovať. Ani sa tomu nedivím. Pretože boj má len vtedy význam, keď ním niečo získam. Uspokojiť sa s ustavičnou stratou nie je múdre. Je to len hlúpe hrdinstvo Nebojsu.

  Rozpravkarka
  01.04.2011
  16:43
• Potrestaní úradníci (alebo odkaz Sumerov pre dnešné Slovensko)
  

  Veď práve, Josezuna, ja si proste myslím, že naivita (kým nie je samozrejme vo veľkom) je dar... dnes sa ak stiera hranica medzi dobrom a zlom a ľudia tak trpne prijímajú zlo, že dúfať v šťastný a dobrý koniec je akoby nepatričné. Väčšina ľudí berie život so skepsou a s nevierou, že sa veci obrátia k lepšiemu. Nemyslím tým len sociálnu a ekonomickú situáciu. Ale celkovo.

  Inak tá rozprávka je pre mňa zaujímavá tým, že je orientovana sociálne. Takých je málo. A myslím si, že ľuďom je blízke veriť v nejakého vykupiteľa, čo ich vytrhne z problémov. Zaujímavé je, že takýto názor, či skôr túžba, sa vyformovala dávno pred kresťanstvom, či židovským ponímaním viery. Ľudia asi vždy verili, že medzi mocnými tohto sveta sa nájdu aj takí, čo im budú ochotní pomôcť.

  Rozpravkarka
  01.04.2011
  12:43
• Potrestaní úradníci (alebo odkaz Sumerov pre dnešné Slovensko)
  

  ... a ešte niečo, možno od veci... Môže mať Líštička viacero Malých princov? A ak ich má, sú to potom vôbec Malí princovia?

  Rozpravkarka
  01.04.2011
  12:39
• Potrestaní úradníci (alebo odkaz Sumerov pre dnešné Slovensko)
  

  saso, od rána rozmýšľam nad tým, čo si napísal... a mám pár otázok. Nie je lepšie, keď ľudia zostanu aspoň v malom kútiku svojej duše naivnými dobrákmi, čo veria, že sa všetko raz dobre skončí a dobro zvíťazí nad zlom, ako cynikmi, ktorí v nič neveria a nedúfajú? A rovná sa naivita hlúposť? Vieš, mne celý život nadávajú do naivnej - len preto, že verím v dobré konce.Predsa dobro nemusí vždy znamenať šťastie. Niekedy je dobrom aj smútok, poznanie. A mne býva dosť často smutno, keď sa dívam na svet okolo seba. Potom mám radšej ten svoj, mikroskopický, rozprávkový, kde je všetko, čo sa skrýva v rozprávkach - aj Malý princ, Líštička, Malá morská víla, ale aj Hlúpy Jano, Prorok Rak, Nebojsa a iní princovia či princezné. Teda, myslím tým konkrétnych ľudí, na ktorých mi tie rozprávkové postavy pasujú. A iba vtedy, keď sú tak pekne spolu, poprepletaní, mi svet pripadá úplný. Nie je to iba o čierno-bielom videní dobra a zla. Ale veď aj čierna a biela sú farby. Bez nich by paleta nebola úplná.

  Rozpravkarka
  01.04.2011
  12:18
• Potrestaní úradníci (alebo odkaz Sumerov pre dnešné Slovensko)
  

  La Luna a pokračovanie nebude... :-))) Nejak ma chytila realita za nos a tu mi šušká do uška, aký som somár, zabíjať čas pri internete, keď je vonku krásne... Tak si tu chystám farby a štetce a idem malovať - hojdačku, lavice, stol, bránku, plot... Uff, mám toho vela na pláne. No a večer sa zas ponorím do nejakej peknej knihy.

  Rozpravkarka
  01.04.2011
  09:05