Mikabáčik a kolegyne básničky čo??????
Sú od macochy?
:-))))))
Aj my si prosíme peknú veršovačku.
Mikabáčik a kolegyne básničky čo??????
Sú od macochy?
:-))))))
Aj my si prosíme peknú veršovačku.
Ja to tiež tak nejak vnímam ... dosť je tu Kaddafiho na iných miestach, aj všetkého toho okolo, ja som rozprávkarka, blízke sú mi rozprávočky, básničky a príbehy, do politiky sa mi nechce miešať, radšej rozprávam ľuďom o inom.
:-))
A som rada, že ste ,,nakukli".
Mám aj rozprávku, ale trochu sa bojím pustiť to svoje ,,písmenkovanie" z uzdy, lebo ako sa poznám, potom by ma tu bolo plno a možno by sa to podaktorým ľuďom presýtilo. S písmenkami treba opatrne, dávkovať postupne.
A vďaka za pekný koment.
Ahojky všetci... Bola som trochu v meste, nadýchať sa slniečka a jari. Tak vidím, že vás tu medzitým zopár nazrelo.A teší ma, že ,,rýmovisko" sa zapáčilo.
Ja neviem, spomenula som si proste na časy, keď som ako to dievča z básničky behávala po nábreží, dnes sa behá po obchodoch, mama mi kúpila na osemnástku takú koženú minisukničku banánového strihu, a ja som bola šťastná ako páv, prechádzala som sa tam, v taške len zopár drobných na zmrzlinu, a tak to vydržalo celé popoludnie, až do večera. Neťahalo ma to míňať do obchodov. A správy som vôbec nepozerala, hoci aj vtedy iste bolo dosť hrôz. Proste som vychutnávala život, jar, hoci som bola chudobná ako kostolná myš. teraz máme toho omnoho viac, no stále nie sme spokojní. Strašne sme nasiaknutí matériou.
Neviem... Nezdá sa mi, žeby to bolo o zábave... Skôr o tom, ako vrátiť ľuďom optimizmus a vieru v život.
Juraji, vieš, pravda je taká, že sme doslova zamorení negatívnym spravodajstvom, akoby nič iné na svete nebolo a mne sa žiadalo pustiť do blogu trochu jari, slniečka, sviežeho vzduchu, čo je vonku za oblokom. Vždy, keď mám tej smrti a pohrôm, ktoré sa na nás sypú z obrazoviek, dosť, tak si jednoducho otvorím okno a hovorím si, že má život aj krajšiu, slnečnejšiu stranu tváre, nielen tú temnú, odvrátenú.
A to my keď sa naštartujeme,
tak to tu celé zarýmujeme,
keď sa rýmom zadarí
hneď je úsmev na tvári.
:-))
Tuším tu bolo veselo,
aj keď som išla spať.
A komu by sa potom nechcelo
stále veršovať?
:-)))
Fíha, tu je veršov veľa,
lietajú sem ako strela,
tak ja prajem dobré ránko,
pokračujem s veršovánkou.
:-)))
anaj, anaj,
to by sme rýmovali do samého rána
lebo my keď sa rozrýmujeme,
tak ani nespíme, nenocujeme.
:-)
Ja sa vzdávam ja sa vzdávam,
nemyslí už moja hlava,
nechce sa jej rýmovať,
hádam pôjde radšej spať!
:-)
Alebo kukať niečo v telke,
kým pojdu nôžky ku postielke.
Očko žmurká:
kdeže, kdeže,
naše dní sú stale svieže,
rôčky idú? No a nech!
My sme stále samý smiech!
Nech je nôžka stále štíhla,
vrtká, ako taká ihla,
šepneme jej do uška:
načo ti je pančuška?
Viac Ti svedčí, ked si bosá
la la la la la la...
.....a rýmuje sa tam osa!
:-))
Však ja som si myslela, že myslíš.
:-)))
Aspon občas. :-))) Teda vždy. Takmer.
Odporúčame