Príspevky používateľa

• Príbeh zo života (jedného vlka)
  

  Máš problém s prihlásením? Tak to potom musíš ísť cez administrátora, on Ti pošle nové heslo.

  Rozpravkarka
  01.12.2010
  11:37
• Príbeh zo života (jedného vlka)
  

  tssss, a tu zachraňujem dôstojnosť tvojho mena a polievka mi kypí pod hrncom!

  Kedy začneš zase malovať?

  Rozpravkarka
  01.12.2010
  11:25
• Príbeh zo života (jedného vlka)
  

  Juraji, ale môj Ďuro bol Ďurom ešte dávno predtým, než sme sa spoznali tu na blogu!

  :-))) A to je také, že Ďuro Truľo... :-))) K nemu sa to hodilo, k Tebe nie. Juraji je také slávnostnejšie, serioznejšie, náhodou je to pekné. :-)

  A Ďuro, Ďuri je maďarského pôvodu, im sa nechcelo hovoriť Juro, Juraj.

  Rozpravkarka
  01.12.2010
  11:21
• Príbeh zo života (jedného vlka)
  

  Ja som mala papagája Ďura, ten mal rád mňa aj môjho Peťa, my máme takú zásadu, že zvieratká sú najvďačnejšie vtedy, keď nie sú zavreté, tak aj Ďuro nemal nikdy zatvorenú klietku a lietal si, kde chcel a kedy chcel. Spával na garniži, pri okne. Zomrel asi šesťročný, ale mal ,,svätú" smrť. Vliezol tesne pred smrťou do klietky a celý sa položil na slnečnicové semiačka, hlavička mierne vytočená. tak sme ho našli. Je pochovaný v záhrade.

  Rozpravkarka
  01.12.2010
  10:40
• Príbeh zo života (jedného vlka)
  

  Ešte som nezažila hlbšiu lásku, než lásku zvieratka, plnú oddanosti, bez akýchkoľvek výčitiek, či prehnaných nárokov. A veľmi ma dojíma, keď si moje mačičky ráno najprv prídu po pohladenie a až potom po jedlo. No snažím sa k ním príliš nepripútať, sú túlavé a viem, že na jar zas pôjdu von, máme tu blízko les a staré záhrady, tam je ich pravý domov, a tam ich to koncom zimy potiahne. teraz sú tu preto, že Anciáška ich chcela mať niekde v teple, aby jej nezamrzli. :-))

  Rozpravkarka
  01.12.2010
  10:38
• Príbeh zo života (jedného vlka)
  

  Hmmm, no, mám to ako taký tajný tromf pre budúcu knižku, mala by sa volať Jedna čudná Dvojnohaňa a ja no a celé to bude rozprávať moja mačička Anciáška, nuž a Anciášky mačičky dávajú ľuďom mená podľa seba... :-)))

  Rozpravkarka
  01.12.2010
  10:19
• Príbeh zo života (jedného vlka)
  

  Zaza, zvieratká sú zvláštne, vedia hlboko, oddane milovať... Ja tu mám celý zverinec a skutočne si zvieratká proste vyberajú. Mala som kadekoho, psíkov, papagáje, andulky, mačiatka... Okrem vtáčikov (tých sme kúpili) sa skoro všetci sami zatúlali do chalúpky. A už tu chováme tretiu generáciu mačiek. Dlho ma ,,najviac" ľúbila Anciáška, tá prost jedného dňa prišla, sadla si pred bránku a už neodišla. No teraz ju troflo jedno z jej mláďat. Má ich dve (každý týždeń im dávam iné mená, tak tento sú Šaľo a Jašo). Jašo predo mnou uteká, ale Šaľo sa mi sám pchá do náruče, drží sa ma ako kliešť, olizuje mi nos maličkým jazýčkom, stále je pri mne (aj teraz sedí pri klávesnici a pozerá sa ako ťukám). Tu sa človek naučí nielen milovať zvieratká, ale aj ich rešpektovať, ich vôľu, spôsob života, potreby...

  Rozpravkarka
  01.12.2010
  10:16
• Príbeh zo života (jedného vlka)
  

  Juraji, áno, u mňa vedia nielen príčatá, ale aj mačky rozprávať...

  Rozpravkarka
  01.12.2010
  10:12
• Pokora "bejby" pokora
  

  Máš zvláštny spôsob odkrývania svojho vnútorného ja, Vesper, taká zmes sebareflexie, sebairónie, smútku, hmmmm, prvé čítanie k rannej káve mi pripomenulo, ako ja neviem pred druhými odkrývať svoje vnútro.

  Ale chutnalo mi. :-))

  Rozpravkarka
  01.12.2010
  08:39
• ZASNEŽENÁ
  

  Čokomilka, daj, budeme mať dve zasnežené...

  :-)

  Potom sa budeme báť na dvakrát.

  Rozpravkarka
  01.12.2010
  08:31
• ZASNEŽENÁ
  

  Belívko, príď k nám, my máme nasnežené do zásoby...

  :-)

  Rozpravkarka
  01.12.2010
  08:31
• ZASNEŽENÁ
  

  ... keď som túto písala, bola som dosť citovo vybičovaná... Odvtedy prešiel nejaký čas, city sa ustálili, teraz mám tíš a mier... a trochu aj nudu... :-))) Znak toho, že moje srdce neprežíva žiadnu okupáciu. :-))

  Rozpravkarka
  30.11.2010
  18:35
• …väzni chátrajúcich sídlisk a gheta privilegovaných očami fica…
  

  Áno, takto tomu rozumiem. Láska je vnútri, v uzavretom kruhu. Tam vonku, mimo neho chceme len to, aby sme neboli zraňovaní.

  Rozpravkarka
  30.11.2010
  16:10
• ZASNEŽENÁ
  

  Kaplan, slovo je najväčšou zbraňou človeka. Je preňho aj najväčším darom. A platí, že na začiatku všetkého je slovo.

  Kiež by to vždy bolo slovo porozumenia a lásky.

  Rozpravkarka
  30.11.2010
  16:08
• ZASNEŽENÁ
  

  Kaplan, ja k slovám cítim niečo, čo sa dá definovať ako LÁSKA, ale viem, že dokážu byť obojstrannou zbraňou a vedia veľmi ublížiť. Tak si ich strážim, aj vtedy, ke´d sa s nimi hrám. A na svoju hanbu sa musím priznať, že nie vždy sa ustrážim. Občas sa stane, že vo vývrtke napíšem, poviem niečo, čo by som o pár chvíľ povedaa inak, aj keď za obsahom si vždy stojím.

  Rozpravkarka
  30.11.2010
  15:45
• …väzni chátrajúcich sídlisk a gheta privilegovaných očami fica…
  

  Menej lásky, viacej slušnosti.... Hm, vyriešilo by to niečo?

  Rozpravkarka
  30.11.2010
  15:42
• ZASNEŽENÁ
  

  Zazenka, ojoj, ja viem byť riadne ,,hala bala"... :-))) Nehodno ma pustiť z reťaze, lebo ma potom na ňu nikto nevie dať nazad.

  Rozpravkarka
  30.11.2010
  15:40
• ZASNEŽENÁ
  

  Parížanka, uhádla si (ale táto báseň nie je až taká stará, vlastne je celkom mladá). Môj momentálny citový stav aj duševný je ale už iný. Len sa mi to hodilo k tomu snehu, čo vidím cez okno.

  Rozpravkarka
  30.11.2010
  15:39
• ZASNEŽENÁ
  

  Kaplan, ďakujem... Som vždy rada, keď si poézia nachádza svoje miesto na prepolitizovanom blogovisku.

  Rozpravkarka
  30.11.2010
  15:37
• Posolstvo z vesmíru: sme medzi vami. A raz tu aj tak všetci vykapete!
  

  Inak, je zvláštne, ráve teraz čítam zaujímavú knihu KTO KRÁČA V TEMNOTÁCH - a tam je jedna zaujímavá vec, ešte od Chaldejcov, ďaleko pred vznikom biblie - Chaldejci považovali hviezdy za domovy svojich božstiev, niektorý z ich bohov, ktorý je predobrazom Diabla, Lucifera, bol zvrhnutý na hviezdu Saturn aj so svojími služobníkmi. A odtiaľ sa snaží vraj znovu ovládnuť zem. Preto je naša planéta, planétou TMY.

  Rozmýšľala som o tom v súvislosti s tým článkom o zániku zeme (neviem, či si si to všimol), ale aj by Zem naozaj o 1 700 rokov zanikla, ako by prebiehala reinkarnácia? Kde by sme sa ,,znovu" prevtelili? Striasa ma pri predstave, žeby to mohlo byt aj na Luciferovej planéte... Veď už Zem je dosť chorá... zlom.

  Rozpravkarka
  30.11.2010
  12:55