Príspevky používateľa

• Úžasná nádej pre budúcnosť ľudstva
  

  Vieš, že neviem, o čo Ti vlastne ide? Čo chceš?

  Rozpravkarka
  08.12.2010
  11:44
• Úžasná nádej pre budúcnosť ľudstva
  

  Igorko, ty si ale srandista... :-))

  V mojom živote sú optimizmus a pesimizmus jedným pieskom v presýpacích hodinách. Raz šup hore, raz šup dole. A teraz má na vrch optimizmus. Občas si síce poplačem, ale veď slzy čistia dušu... Či nie? Ale neplačem preto, že ma iní neľúbia. Ja viem, že ma ľúbia. Plačem preto, že som zlá. A chcela by som byť lepšia. Stačí?

  Rozpravkarka
  08.12.2010
  11:36
• Úžasná nádej pre budúcnosť ľudstva
  

  A čo si vlastne odo mňa čítal, okrem týchto komentov, že mi tu pradieš pavučinu sebaklamu?

  V jedinom máš pravdu: že je mrhanie časom sedieť za PC (aj keď dnes je to v rámci mojich pracovných povinností) a lepšie je ísť von. Povedzme na obed. A inak, malá rada: snaž sa v ľuďoch vidieť pozitívne veci, uvidíš, že svet je omnoho lepší a krajší, ako sa Ti zdá.

  Rozpravkarka
  08.12.2010
  11:29
• Eko(logická) rozprávočka?
  

  Dnes je na blogu akosi živo... :-))) Konečne sa tu debatuje a konečne sú tu zmysluplné články.

  Rozpravkarka
  08.12.2010
  11:26
• O kamarátoch, ktorí nezradili a nezranili
  

  Belívčo, nerozosmievaj ma tu ešte aj Ty. Veď Geniuss to môže zobrať vážne, a čo potom?

  :-)))

  Rozpravkarka
  08.12.2010
  11:25
• O kamarátoch, ktorí nezradili a nezranili
  

  Takých je viac, čo nie sú schopní vzájomnej komunikácie, alebo ju vedome ignorujú, a občas rozmýšľam, čoho prejavom to je... Či nejakej úchylky, alebo vnútorného pocitu ohrozenia, nadradenosti... No nepripustiť možnosť vzájomnej konfrontácie a formovania sa názormi iných mi pripadá mierne scestné.

  Rozpravkarka
  08.12.2010
  11:24
• Eko(logická) rozprávočka?
  

  Juraji, konečne si sa rozhýbal. A som rada, že tu okrem mňa ešte niekto ďalší rozprávkuje. U bolo načase.

  :-)

  Rozpravkarka
  08.12.2010
  11:14
• Úžasná nádej pre budúcnosť ľudstva
  

  Igor, ako ty vieš, v čom žijem? A prečo by mal byť život len o jednom cite? Človek môže zažiť lásku v rôznych obmenách, jedna je bolestivá, druhá nie, jedna ti vezme, iná dá... To, čo som písala v prvom komente, vôbec nebolo o mne. Bolo to všeobecné ponímanie.

  Rozpravkarka
  08.12.2010
  11:12
• O kamarátoch, ktorí nezradili a nezranili
  

  Zaza, neboj, potulujem sa síce po blogoch len tretí rok (oproti podaktorým virtuálnym dinosaurom som vlastne ešte stále mláďa), ale už som mala možnosť stretnúť ľudí s absolutne negativistickým a kritickým duchom. Je pravda, že spočiatku ma vedeli rozkývať a radšej som sa stiahla. Ale akosi sa učím, že proti negativizmu treba postaviť optimizmus, a proti odsudzovaniu povzbudenie, proti zlu dobro, a tak...

  Rozpravkarka
  08.12.2010
  11:10
• Úžasná nádej pre budúcnosť ľudstva
  

  Igor, v tom s PC máš pravdu, v ostatnom moc nie. A tresty nesľubujem, to bolo skôr skonštatovanie.

  Rozpravkarka
  08.12.2010
  11:05
• O kamarátoch, ktorí nezradili a nezranili
  

  To je pravda.... Treba ju vziať za uši a vyvrátiť hore dnom, aby sa vyprázdnila. Alebo sa musí ten hrniec potknúť a rozbiť sa, ked pôjde po vodu. Potom sa najde pravý odborník, čo ho zlepí a bude môcť do seba nabrať čistú vodičku.

  Rozpravkarka
  08.12.2010
  11:02
• O kamarátoch, ktorí nezradili a nezranili
  

  .... Sa tu musím smiať... Juraji, veď ho nechaj, aj on potrebuje utrúsiť dáke slovko. Možno,keď zo seba vytrasie tie od(p)orné, nájdu sa aj milé!

  Rozpravkarka
  08.12.2010
  10:52
• O kamarátoch, ktorí nezradili a nezranili
  

  Parížanka, aj ja mám také priateĺky, nie sú síce pri mne, ale akoby boli... Stretávam sa s nimi tri štyri razy do roka, no vždy sú to skvelé stretnutia. Inak si tu žijem v takom uzavretom kruhu: JA + ON, + naši blízky + mačičky... :-)

  Rozpravkarka
  08.12.2010
  10:51
• Úžasná nádej pre budúcnosť ľudstva
  

  Miznutie lásky medzi ľuďmi... nie je nič bolestivejšie... Aj hlad a zima sa dá ľahšie prekonať, keď kohosi objímame, alebo držíme za ruku... Aj umrieť je tak ľahšie. Najhorší trest, aký človeka môže postihnúť, je umrieť bez lásky, nemilovaný a nemilujúci.

  Rozpravkarka
  08.12.2010
  10:38
• O kamarátoch, ktorí nezradili a nezranili
  

  Parížanka, dopovedala si to za mňa... Toto vlastne ani tak nie je o partnerskej láske, ale o priateľstve... O svojom partnerskom vzťahu nerada píšem, som trochu poverčivá, lebo v spisovateľskej hantýrke sa vraví, že keď začneš vynášať veci zo svojho vlatsného partnerského života, tak o toho partnera prídeš... Ale o priateĺoch, to je niečo iné. A tiež - vedieť rozoznať, kto je vlastne skutočným priateĺom. Niekedy sú to takí celkom nenápadní ľudia, ktorých takmer nevnímaš, ale vždy sa vynoria v tú pravú chvíľu a vždy majú pre teba nejaké dobré slovo. A pod pojmom ,,dobré" nechápem len lichotivé... Priateĺ vie povedať aj pravdu, ale tak, aby nezranila.

  Rozpravkarka
  08.12.2010
  10:25
• O kamarátoch, ktorí nezradili a nezranili
  

  Juraji, tak nejak... :-) Je dobré lásku dostávať aj dávať.

  Rozpravkarka
  08.12.2010
  10:21
• Stratení pod závejom...
  

  :-) Aj Tebe, peknú, Zaza... Som nemohla spať, tak som nazrela, čo je nové - a kuk, tvoj koment.

  :-)

  Rozpravkarka
  07.12.2010
  23:52
• Stratení pod závejom...
  

  Parížanka, to je moc fajn, keď tie moje slovíčka prinášajú druhým reax a úľavu... Veď preto ich sem dávam.

  Ja Ti ďakujem, že ma čítaš.

  :-)

  Rozpravkarka
  07.12.2010
  21:32
• Sen vianočných stromov - 2. časť
  

  Niekedy si vravím, aké by bolo šťastie, keby som mohla navštíviť všetky tie miesta o ktorých som čítala... Napríklad by som sa rada vybrala po stopch niektorej krížovej výpravy. Páčila sa mi kniha Žofie Kossakovej Križiaci, tak tú trasu by som si vychutnala. A je zváštne, že sa väčšina deja odohrávala v Europe. V dejinách je veĺa zaujímavého, čo človeka chytí za dušu a chcel by to zažiť na vlastnej koži.

  Rozpravkarka
  07.12.2010
  15:52
• Stratení pod závejom...
  

  kaplan, sú také slovíčka, ktoré sa z nás vynárajú celkom podvedome, vlastne ich za normálnych okolností vôbec nepoužívame (ani ja ten podstienok), no potom čosi príde - a sú tu... Mne sa vždy zapletú do rozprávania. Potom si sama pripadám čudne, ale mám ich moc rada. Mám pocit, že prehlbujú moje vnímanie o kto vie koľko ľudských minulostí. A ako vravíš - voňajú človečinou, tým, čo bolo v našom živote milé a krásne. :-)

  A to najzažší je tiež krásne... A ja tiež používam napr. slovo POSLEDOK, to je, keď s niečim končím. Napríklad škrabem zemiaky, a keď beriem do rúk ten posledný, tak si vravím, aha, Posledok.

  Rozpravkarka
  07.12.2010
  15:26