:-))) Belívko, našiel, našiel, ale veď ešte nevieš, čo bude ďalej!
:-))) Belívko, našiel, našiel, ale veď ešte nevieš, čo bude ďalej!
Aj ja pôjdem spomínať, do BA, na oteckov hrob, bol to človek, akých sa dnes už rodí veĺmi málo, so silným sociálnym cítením.
Hm, raz za život treba aj to... :-)) Ale ja som si povedala, že doma pravého Porada pekne poctivo každý deň a v meste raz za čas Cibetku... radšej ako tie panče, čo tam robia.
Belívko, počkám... som sa práve vrátila zo semináru, tak počkám pri šálke kávy, oki?
Ahoj, Parížanka... :-))) Pravdupovediac, ja som tiež tú odvahu zbierala pár rôčkov, ani nie tak kvôli povestnej ,,cibetkovej" metóde, ako skôr kvôli cene, ale napokon som ju pozbierala. :-)) Pravda je taká, že mi ju kúpil v Panta Rei syn, tak sme si to spočítali, že keby som si dala obyčajnú kávu, minerálku a nejaký koláčik, tak je to rovnako drahé. :-)
a ja že, čo nemôžem spať... :-))) A to tu Kussik vypisuje svoje správy, tie tak šteklia, že človek nevydrží v posteli!
Ale, Josezuna, myslím, že každý z nás má schopnosť vychutnať život až do dna, len nie každý ju využíva na 100 %. :-)
Katka, ja som kávičkárka, takže pre mňa to bolo niečo naozaj špeciálne. A pritom Ti to bolo také malilinkaté, šálka ako náprstok, mlieko a minerálka. lenže tá káva menila na jazyku chuť. najprv bola veľmi, nenormálne horká, postupne sladla a nakoniec bola taká mierne kyslastá. S ten náprstok som pila asi pätnásť minút, pomaličky, nech si to reku vychutnám.
Som rada, že som zas päť, medzi vami...
Ahoj, Katuška, teším sa, že si nakukla. A tá káva, tá by dostala každého. Ale kúpil mi ju syn, takú drahú by som si ja netrúfla. Inak je zvláštna, vraj najdrahšia na svete. Volá sa aj Cibetková káva. Lebo je od cibetiek (také maličké zvieratká v Indonezii chovajú na to, aby spapali kávu z plantáží a keď im prejde črevami, tak ju potom pražia. :-))) Ale ona prechádza celá, celé zrno... Juj, pochúťka.
Fšak som aj scela, nielen teba... :-))) Ale bola skvelá! Šálka ako náprstok, kávy v nej len do polovice, no tá chuť - najprv horká, potom sladká a potom trošíčku kyslastá a zas sladká... Hmmmmmmm, DO- BROT-KA!
Belívko, panna zázračnica, tá sa vie meniť na hocičo, aj na vodného hada.
Juraji, so mnou sa tam dostaneš, ale inak je to zneprístupnené verejnosti. Nejako sa dohodneme, pokúsim sa Ti to zariadiť.
Teolog, áno... Slová sú najsilnejšou a najhroznejšou zbraňou, akú človek má. Občas rozmýšľam, čoby bolo, keby sme nevedeli písať a čítať. Možno by sme boli ,,hlúpejší", ale možno aj čistejší a hlavne šťastnejší. Slová nás v súčasnosi zapĺňajú tak, akoby sme žili viac životov naraz. Zo šetkých strán sa na nás valia. Plníme sa nimi, plníme - a nemáme tú masu ako zo seba vyliať von... Je ako sklenená vata. Poreže, zraní, no je jej toľko, že sa jej nevieme zbaviť.
Milli, histria je tak trochu ,,dedičstvo môjho rodu", no pravdupovediac, nechcela by som vyznieť na tomto blogu len ako nejaká streštená ženská, čo sa stále hrabe v starých rukopisoch. :-))) Tak po tomto by som chcela dať aj čosi zo súčasnosti, hoci zas pre poriadok - najprv uzavriem Budmerice, veď naozaj stoja za to. A hlavne, neviem,č i sa z toho nestane len taká spomienkova pieta, pretože, ako som počula, zvažuje sa o ich predaji.
Milli, aj ja sa teším, že už tú ,,pracovnú vyťaženosť" mám za sebou a opäť som tu ... je to tu pre mňa také domácke a priateľské, mám rada tiché vody, obrazne povedané, pokojný záliv, nuž a toto mi tu (aspoň v mojom prípade) tak pripadá... No a cítila som taký malý rest aj v prípade Budmerického zámku, lebo je to tam krásne a keď sa trochu viac započúvaš do roprávania Budmeričanov, vždy sa nájde niečo, čo stojí za napísanie...
Mladý pán Pálfy? Dopadne dobre, jedna z tých mnohých žien ho bude milovať až za hrob... :-))) Ale to je len v rozprávke... Ono to musel byt zaujímavý šľachtický rod, vlastnil aj iné zámky (napr. Červený Kameň) a všade je vidieť ich stopy... Bola som aj pri hrobke posledného Pálfyho na budmerickom cintoríne. Iste by sa zišlo spracovať to aj dokumentárne, nielen ,,rozprávkovo", je tam zauhjímavý kus slovenskej historie.
Teolog, fantázia a schopnosť vymýšľat si je tiež darom ... uvedomujem si to celý život.
Belívku, na blogu tuším je... Počkaj chvíľočku, pozriem sa na to a ak nie, tak ju dám.
Ježišku, Kussik, no však kukni, čo ten virtuálny škriatok vystrája, ako Ti skomolil meno! :-)))
Odporúčame