Vilo, Vilovatý, a ja že, čo tie víly v tých grófskych lesoch tak nariekajú... No lebo nemajú žiadneho Vila, ten je tutok, na blogu... :-)))
Vilo, Vilovatý, a ja že, čo tie víly v tých grófskych lesoch tak nariekajú... No lebo nemajú žiadneho Vila, ten je tutok, na blogu... :-)))
Ach, Juraji... Ja sa teším... Už som Ti chcela poslať depešu, že mi je tu smutno... Vlastne som Ti aj poslala.
Toľko zhutnených podnetov na premýšľanie... Iba tak okrajovo: kto je Gamaliel? Anjel?
Kusik, tri týždne v zámku, opradenom strašidelným rozprávaním o grófoch a pávoch, čo sa menia na dievčatá, nooo, každého by to inšpirovalo. A je pravda, že vždy, keď som išla lesom, som ich počula, škriekali tam.
Hm, zobúdza´t pahreby nie je ľahké a niekedy aj nežiadúce.
Ta, Jurajisko, teba zas treba ťahať z medvedieho brlohu za uši sem na blog! Ja som sa už vrátila a ty????????
Ahoj, Marti, aj ja sa teším, že som opäť nazad, a hviezdy plačú často, tak často, ako sa aj smejú...
Belívko, čože ty vieš, rozprávkárska fajta e nevyspytateľná, ak sa jej chce pričarovať páva pred objektív, urobí čary fuk a máry - a je to tam! Howg! :-)
No a akurát si idem zbaliť notbuk, akže ahojčeky, Budmerice, boli ste nádherné...
Belívko, neviem, neviem, pravdupovediac, páva som nedfotila, nedal sa, figliar, hneď sa stratil, toto je z googlu...
Dobré ráno, Belívko, a veru, veru, kto v zámku v noci chodí po poschodí, ten má možnosť vidieť vei nevídané... :-))
Počkaj, počkaj, čakajú ťa aj iné strašidlá, nielen gróf Pálfy,
Každý má svoju hviezdu, aj svojho, či svoju stratenú, hľadá dúhu v jej slze, chce rozsvietiť jej farby a počuť jej ticho...
Hmmmm... buď sa tieto oči na niečie veľmi podobajú, alebo som ich dnes videla...
Martinko:-)))
Ja mám krásny a slnečný oktober, v Budmericiach je až do konca fantasticky, dnes sme boli v Červenom Kameni... Toto je staršia báseň, len sa mi priplietla pod ruku, keď som si pozerala niečo v počítači, nuž som to hodila sem...
Odporúčame