Kussišak sa niečo aj dobre musí skončiť, aspoň v rozprávočke, keď je už život taký prevít.
Kussišak sa niečo aj dobre musí skončiť, aspoň v rozprávočke, keď je už život taký prevít.
Belívko, mám ju odfotenú, ale akosik jaksik s mojou maličkosťou, a hoci na FB dávam fotky bežne, tu nefíííím, nefíííííím, samý anonym, noooo, Haňbím sa trošku.
Belívko a ja si myslím, že aj dnes sú bujačiská, aj keď nie všetci sú grófovia.
A ešte, čo sa týka tých stromov - tu som to prvýkrát zažila naplno... Naprávanie energie, harmonizáciu aury, liečenie imunity... Ale to je na ďalší príbeh... Taký zo súčasnosti.
Belívko, tu ich bude plno... :-))) Veď taký gróf mal plno frajeriek, aj keď teraz to bude o inom.
Bránim sa tomu, aby som tu tému spolitizovala, hoci ma to dosť zvádzalo, a verím, že niektorým veciam sa stále dá zabrániť...
Niekedy je ,,krásne umenie" silnejšou zbraňou, než politika... Tak ak by malo naozaj dôjsť k predaju (silne dúfam, že sa tak nestane), nech zámok zostane aspoň v povestiach.
Marti, ja sa zvyčajne z takých debát, kde je empatia cudzí pojem, sťahujem... Najhoršie je, ked človek nevidí nič iné, len svoju pravdu, aj keď podaktorí ľudia sú natoľko zraniteĺní, že tá ,,ich pravda" je len obranným múrom, za ktorý nič nepúšťajú.
Pekný deň. :-))
Marti, ďakujem Ti... Túto sériu som spustila zámerne, pretože sa, tak isto, ako mnoho iných architektonických skvostov Slovenska, zámok vraj chystá odpredať... Už teraz je sprístupnený len istému okruhu ľudí - a potom nebude vôbec. Tak to chcem zachytiť aspoň touto formou.
Veľká medveďica tú tú tú... Kde sú tí siiiiinovia?
Belívko, yes, yes, práve sa na tom pracuje...
Uff, akurát som natiahla ďalšiu časť... :-) Tak je Belívko, kadejakí grófi nám predvádzajú, akých tátošov majú, a my, Slovač, len mlčky závidíme.
Ježišku, blogerčatá, píšte, však nemôžem sama seba vytlačiť z titulky! Kde ste všetci, hm?
Belívčisko, vlčisko, a čo tak nejaké strašidelné rozprávanie, že na zvonoch zvoní neviditeĺný zvonár, alebo niečo podobné?
Belívko, kdeže, to sa ešte len rozbieham... Fšaaak ešte budete banovať, že ste sa ma tu (podaktorí) nevedeli dočkať!
:-)))
Lebo kým sa zas vypíšem, to prejde minimálne mesiac.
Belívko, také príbehy sú najlepšie, voňajú človečinou, vždy ich môžem. :-)
:-))) Takéto rozprávania ľúbim...
Juraji, múzy je viac než dosť, tá moja mi je verná, nech som kdekoľvek, stále len kope a kope... Na zámku bolo nádherne, takú krásnu jeseń som už dávno nemala. Októbrové slniečko a tie farby... Niečo som skúšala fotiť, ale nemám také oko ako ty. Ty by si tú krásu inak nafotil, alebo nakreslil... Lúky, háje, lesy, šípky, trnky, huby, chodníčky cez les, malinčie pri lúkach, zdivené pávy na stromoch... Hmm... A plno príbehov, čo mi rozprávali recepčné v zámku, také trošku strašidelné legendy, ale krásne... Pokúsim sa sem z toho niečo dať. Som toho plná. A tak trošku dúfam, tajne, že tú malú pastierku pávov nakrelíš... Aj ďalšie žienky divožienky z ďalších príbehov, čo chystám.
Odporúčame