Martinko, áno, bolo to moc milé.
že pekne ďakujeme.
Tma je fajn. Ale som sa musela naučiť ,,odbáť sa tmy".
:-)
Martinko, no dnes som sa zahrala takú hru, že na koho to slovo padne... Resp, na koho tá myška padne. Mám celý balík, v ktorom je cca 100 nepublikovaných básni, tak som točila kolečkom na myši, že kde sa to zastaví - a zastavilo sa na tejto!
:-)
jún, júl, august, september, oktober, november...
Juraji, prečo sa Svetlonos stratil... a na tak dlho...
Ahoj, Belínko, hlási sa jeden človek.
Peknú vec si dal.
Hm, ty tak dobre píšeš, že ma aj averzia proti politike prechádza...
Si to veĺmi pekne a múdro, zvlášť o svojej rodine. Máš tu slzy, aj pot, takú tú normálnu, ľudskú človečinu.
Tuším ťa začnem čítať pravidelne.
Martinko, maličká rada... Asi si došiel na vrchol (teda asi na jeden z viacerých) - a aspoň na krátku dobu by to chcelo zmenu žánru. ja viem, že si sa stal majstrom v poézii. Len vieš, občas treba ,,šetriť so zlatom".
tak skús inú formu písania, verím, že aj v nej budeš majstrom.
Loraks, kde to bolo napísané, že sláva ženy ma zhasnúť v tieni muža?
Často myslím na Abigail... Mala som kedysi niekoho, kto bol niečo ako môj učiteľ viery. On mi vravieval, že vzorom skutočne múdrej ženy je Abigail, pretože vedela stáť v tienis vojho muža, hoci bola ,,chytrejšia" ako on... Tak si na to občas spomínam.
Oravak, teším sa... Ani nevieš ako, že si nakukol. Aj ja sledujem Tvoj blog, hoci v poslednom čase nestíham toľko diskutovať, ako kedysi.
:-)
To je taký ten typ človeka, čo ide do všetkého naplno a nič nerobí na polovicu.
Takých spisovateľov, ako je on, že prežívali svoj román na vlastnej koži, je málo. resp. príbehov zo života je dosť, ale máloktorý je aj dobrým románom, tak ako jeho.
Kedysi som si takto dávala dohromady spisovateľov - všetky ich diela som naháňala po antikvariátoch, a London bol jeden z nich. Železná päta mi čosi vraví, neviem,č i to dokonca nemám doma, musela by som sa pozrieť. Tá druhá je pre mňa neznáma. Ale on vedel perfektne priblížiť vzťah človeka a zvieraťa - nie taký idealizovaný, ako u iných autorov, ani nejaký ,,krvavodrámový", proste taký, ako skutočne bol.
Jeho Volanie divočiny a Bielho tesáka zatiaľ nik neprekonal.
Fugedi, našla som uplne obyčajného, normálneho ,,vrchára", akoby povedal Branko, muža, ktorý ctí princíp rodiny a jej hodnoty, ktorý ma veľmi silné väzby ku rodine a sú pre neho viac menej posvätné. V dnešnom svete, keď sa každý ženie za peniazmi a za kariérou, je to dosť veľká vzácnosť.
A ďakujem,, aj ja prajem krásnyˇdeň.
Odporúčame