ale veď nie je za čo... :-)) Sú ľudia, ktorí v nás nechávajú hlboké stopy...
Písala som o nich
Anka, z našich Nobelovu cenu dostal len Seifert... Či?
S terajšou generáciou publikujúcich spisovateľov si viac-menej tykám, ale aj ja mám pár osobností, ku ktorým vzhliadam na ich vysoký piedestál a s úctou im vykám - teda tých literárnych...
Anka, prosím, nie som pani... :-)) Volajú ma Zuzka a keďže som asi mladša ako Vy, nemožem Vám tykať, ale budem rada, ak budete Vy mne, bude to také priatelskejšie.
:-)
Nautilus, teším sa, že si sa zastavil...Krehkosť a ženskosť sú vlastnosti, ktoré robia ženu ženou.
:-)
Martinko, žijem v svete, plnom mužov - a v kraji, kde ešte vždy majú dominantné postavenie.
Nemôžem ignorovať ich vplyv na svoj život.
A vďaka za pristavenie.
:-)
Anka, Vy ma viete vždy potešiť.
Áno, tá struna, čo vo mne rozozvušal otec a jeho vzťah ku mne, je veľmi silná.
:-)
Jaj, keby som ja mala spočítať, koľkorát a komu som už vypálila rybník...
:-))
radšej nepočítam, lebo budem za zlú.
Fíha, a to Ti mi až teraz došlo, že z trstenice sa fakt dá vypáliť trstenica...
Len aby vypáliť neznamenalo čosi iné! Ja som ti taký mierumilovný tvor, vypáliť niekomu, tak to ti je moja nočná mora, ja len hladkám.
:-)
A tu ti špekulujem, ako chceš piť trstenicu... Ale už som sa naučila, že Ty vieš všetko, tak dokážeš aj toto!
:-))
Josezuna, že sa Ty chceš dať na písanie detektívok!
:-))
A to je veru kumšt, spáchať detektívku.
Ty trdlo, ty ho máš obsadené...
A keď sa tešíš na trsenicu,ôže zohnať aj dve.
:-)
Belívčo, Ty to tam už máš dávno obsadené. Ty si náš najlepší poetofotograf, Leofotograf.
Ale mám aj trstenicu, keby niečo. jasné?
:-))
Tak táto citácia, to je paráda!
Nemohla sa táto diskusia skončiť krajšie.
:-))
Bruk, ďakujem, pre mňa je to taká obľúbená skladačka: ku faktom prikladám svoju fantáziu a vždy sa teším na to, čo z toho výjde.
Bruk, kto ma trochu dlhšie pozná, vie, že historia patrí k mojim láskam. Toto bol jeden z kratších článkov, ktoré som kedysi uverejnila. A teraz mám v pere vodné hroby v Žitave, zo štvrtého storočia.... Krásná téma, plná tajomstiev,
Ahojky, Josezuna... :-))
No, áno, my máme dosť šokovné hlavy, ale zároveň aj ovčie povahy, dlho trpíme útlak...
Oki, veď preto som si myslela, žeby si ako hosť mohol na ten Literárny výjazd prísť aj Ty... Ale už si písal, že máš veľa učenia. Tak snáď niekde inde alebo inokedy. Alebo si zopakujeme Bratislavu, čítačku.
Belino a mne čo? Ništ, že som takého žiaka vychovala?
Za uši vyťaháme...
:-))
Parížanka, ver mi, že mám z neho ohromnú radosť... Kedysi sme sa hrávali takú virtuálnu hru... Že ma pozval na prechádzku lesom. Tam sa lepšie ,,vyučovalo" tej poetike. :-))) On v čiernych lakovkách, s vychádzkovou paličkou a klobúkom na hlave, ja v bielych rukavičkách, a čikovaných šatoch. Bolo to veĺmi milé. A hlavne - všetko chápal. Veľmi rýchlo pochopil, že poézia nie je len také rýchle veršovanie - mama jama - dáma. A mavali sme ešte jednu obľúbené bloguvú hru: dávali sme si komenty v rýmoch.
Všakže ro bolo takto, Martinko?
Občas sme spolu zašli aj na vínko.
Nielen na virtuálne, ale na ozajstné.
A k tomu pizzu a ešte niečo mastné.
:-)))
Odporúčame