Jani, ahojky...:-))
Túžby bývajú často spoločné...
Martinko, aj ja sa teším... Väčšina z veršov, čo sem dávam, už majú svoj dátum, aj tieto... Včera večer som sa trochu pozerala na blog no a hľadala som niečo, nyrýchlo, do nedeĺnej chvílky poézie... Tak som ,,vytiahla" toto.
Ahojky, všetci...
Vela práce, málo času, tak iba taký malý nákuk...
Vďaka za to, že ste zas u mňa, priatelia.
Pavol, už dlhšiu dobu lietam, aj keď z krídiel ešte vždy striasam posledné kvapky búrky.
Evka a šašo: sadze sú stopa... Ohňa, ktorý kedysi horel. Kým v duši sú, človek spomína.
Belívko, špagátik mám, aj balón, odletíme spolu?
Jej, a vidím, že ste zavadili o príbeh, som rada... Ale sa mi vrátila dcéra z Anglicka, tak sa tu teraz vytešujeme, za dva mesiace sa nám narodí bábenko, nuž sa tešíme z rodinnej pohody. Je to úžasne, byť spolu.
Myslím, že to napísal Branko, alebo možno Leo, že rodina je jedným z najväčších darov... A je to tak.
Leo, tak teraz si napísal úžasnú vetu...
... Aj ja mám radšej staré rozprávkové príbehy...
Ale občas je treba zatúlať sa aj k novým.
No a teraz je to o tom, či má Mars rád Venušu a Venuša Marsa. No ale mne osobne aj tak vždy bola blžšia ,,panenská Diana", bohyňa lovu. Mám doma takú jej sošku, kedysi som si ju doniesla z Grécka. Je veľmi pôvabná. Ak sa nemýlim, a dobre si pamätám grécke báje, tak sa premieňala na srnku. A tú srnku zas chcel Zeus, naháňal ju po lese. takže vidíš, panenská Diana sa Zeusovi páčila Viac, ako zmyslená Venuša.
Hm, nemám rada príbehy so šťastným koncom. Tento je otvorený. Čo sa s nimi stalo, neviem.
Ja to neriešim, ako sa skončil. Bola som tam, videla som. Mohlo to byť tak, že sa chcel chlapec len dostať do Európy a touto cestou sa mu to podarilo.
Iste však Katke zdvihlo sebavedomie, že sa aj pri 90 kiloch komusi páčila.
ˇAno a je škoda, že niektorí ľudia si to uvedomia až vtedy, keď ju stratia.
Kvakavka, myslím, že moj vzťah k nej mal dve fázy - v tej prvej som bola na ňu až príliš naviazaná a v tej druhej som sa postupne vyrovnávala s tým, aká bola. To ani nie je o odpustení, ale o tom, že človek má ma´t rád bez toho, aby za to niečo očakával.
S jej smrťou sa dosť ťažko vyrovnávam, ale ako ide čas, tak to bolí čoraz menej...
Leo, tak teraz si ma nachytal. Ešte som nepoznala muža, čo je neviniatko navonok aj v skutočnosti. V podstate sú všetci viniatka.
:-))
Budiž im to odpustené.
Leo, keď ja ti mám taký dojem, že mnohí z vás, srdcelámačov, dostali základný kurz zvodníctva práve u Krištofa.
:-)))
No, kto vie prečo ma pri tomto napadá tá stará pesnička:
Nečakaj ma už nikdy, dievčatko moje zaľúbené,
s úsmevom sme sa zišli, aj sa rozídeme.
:-)))
Odporúčame