+++100%
Aký odborný tím má p. prezidentka, keď svoju neprítomnosť na pohrebe ospravedlňuje počtom zahraničných ciest. Keby bola použila zdôvodnenie svojej neúčasti tým, že podľa pravidiel nesmú byť v jednom čase a navyše na jednom mieste naraz v zahraničí všetci traja najvyšší ústavní činitelia, nevyvolávalo by to zbytočné negatívne postoje k svojej osobe..
Zasa demagógia a neznalosť zákona. Cigáni, ktorí nikdy nepracovali, nebudú mať nikdy dôchodok, ale len sociálne dávky, ktoré sú mimo dôchodkového systému. Podmienkou pre priznanie dôchodku je dosiahnutie dôchodkového veku (čiže viac ako 62 rokov) a 15 rokov dôchodkového poistenia (teda 15 rokov práce u mužov). Teoreticky môžu dostať nejaký dôchodok aj rómky s veľkým počtom detí, lebo ony sú poistené zo zákona. Priznávajú sa im náhradné doby (akoby pracovali) za ktoré sa im priznáva POMB 0,3, čo je hlboko aj pod minimálnou mzdou. Súhlasím s tým, že každý systém poistenia je solidárny, ale musí byť aj zásluhový, zohľadňujúci mieru prispievania do systému. Všimnite si v článku pasáž:
"Napríklad pri 30 rokoch dôchodkového poistenia by rovnaký minimálny dôchodok dostávali tí, ktorí by penzijné odvody platili zo sumy 272 eur pri práci na čiastočný úväzok a tí, ktorých hrubá mzda by bola 848 eur". Teda ten čo platil trojnásobné odvody, by mal rovnaký dôchodok ako ten z minimálnym.
Otázky novinárov sú idiotské. Predsa aj Sme,r keby mal po voľbách súčasné vedomosti, tak by určite spravil všetko, aby k tejto situácii nedošlo.
Asi si to mýlia so športom, kde môžeš hrať jednu sezónu za Slovan a druhú napr, za Trnavu. Dokonca v jednej sezóne môžeš hrať na jeseň v Trnave a na jar v Slovane.
Použil si správny názov akcie. Nejedná sa o štrajk (štrajk je zastavenie práce). Občania majú dve základné ľudské práva a to právo na zhromažďovanie (napr. demonštrácie, pochody) a právo na štrajk (zastavenie práce). Tieto dva pojmy a ich obsah nevedia odlíšiť ani novinári.
Bol to Slovakotex a nie "text". Tie sú teraz v Číne.
Máte pravdu, že medián je objektívnejší ukazovateľ ako priemerná mzda, ale priemerná mzda je určite presnejší ukazovateľ, preto že ho zisťuje Štatistický úrad za celé Slovensko aj po odvetviach z podnikových výkazov zasielaných na ŠÚ SR. Sú to kumulované údaje a vypočítavajú sa z objemu miezd, delené počtom zamestnancov. Z toho sa nedá medián vypočítať len odhadnuť. Na určenie mediánu by ste na Slovensku potrebovali mať údaj o priemernej mzde všetkých 1,5 mil. poberateľov mzdy a zoradiť ich od najnižšej po najvyššiu mzdu a hľadať toho, ktorý je presne uprostred radu.
Publikovaný článok má jednu zásadnú chybu, že neuvádza zdroj informácii. Viem, že to takéto analýzy robí Trexima. Pre bežného Slováka by malo stačiť to, že ak je uvedená priemerná mzda za celú SR alebo nejakú oblasť hospodárstva, tak dve tretiny zamestnancov sledovaného súboru je pod priemerom a len cca jedna tretina je nad priemerom. Medián je cca o 10% nižší ako priemer.
Aj keď proti Vášmu blogu nič nemám. predsa ma niečo zamrzelo. Podľa obsahu a formulácii sa javíte ako pomerne inteligentý človek. To, že nepoužívate diakritiku Vám pomáha robiť menší počet gramatických chýb. Ako Slovákovi mi však trhá uši Váš spôsob vykania v slove "stiahol" (správne malo byť "stiahli prevzatý z češtiny. Ináč túto chybu robí aj jeden vrcholový politik (kpt). Aj keď to možno bude vyzerať ako urážka, nás v škole naučili jednu pomocnú rýmovačku. "Vy ste bol, vraví len vôl. My, čo sme chodili do školy vravíme, Vy ste boli."
Uznávam, že v súčasnom politickom marazme je môj príspevok "prkotinou", ale bohužiaľ "nedalo mi to .... Už sa teším ako dostanem do tela.
Ak napr. pred 4 rokmi dostal dôchodca s POMB 1 a 40 rokov odpracovaných dôchodok 50% z 900 € tj. 450 € a teraz dostane iný dôchodca 50% z 1000 € tak bude mať 500 €. Za 4 roky priemerná mzda v uvedenom príklade vzrástla o 11%. Ak by sa dôchodok 450 zvýšil (zvalorizoval) taktiež tempom rastu miezd, tak prvý dochodca by už dnes mal dôchodok pri hrubom výpočte mal 499,50 €. takže by vôbec nebol poškodený, lebo od tohto roku by taktiež bral 500 €. Keďže sa nevalorizovalo podľa rastu miezd ale všelijako inak a nevýhodnejšie,tak prvý dôchodca teraz nemá 500 € ale výrazne menší. Problém je teda len vo valorizácii a nie v dátume priznania.
Akej spoločnosti? Obchodnej, alebo štátu? Zásluhovosť je predsa vyjadrená Priemerným osobným mzdovým bodom (POMB) pri výpočte výšky dôchodku. Túto zásluhovosť však deformuje jeho korigovanie smerom nahor u podpriemerne zarábajúcich a smerom nadol pri POMB nad 1,25 násobku. Každý by chcel viacej, ale rozdať možno podľa zákona len to, čo sa na odvodoch na dôchodkové poistenie vyberie. Ja ako dôchodca viem, že vyšší dôchodok môžem mať vtedy, keď mojim deťom zvýšia odvody. Oni budú mať menej aby som ja mohol viacej? Nemyslím si, že mám morálne právo to od nich žiadať. Je tu ale aj možnosť, aby dôchodkový systém nebol financovaný len z odvodov, ale aj z iných zdrojov napr. daň za robotizáciu, milionárska daň. majetková daň ....
Správne. Vecné a faktické nedostatky sú tu od viacerých diskutujúcich.
S prvou vetou súhlasím, lebo cieľom MM je zabezpečiť primeranú životnú úroveň a dôstojný príjem zamestnanca a na to je životné minimum lepším ukazovateľom. Navyše pri použití priemernej mzdy tu vzniká aj synergický efekt, lebo vyššia MM vygeneruje vyššiu priemernú mzdu, ktorá sa znovu premietne do novej vyššej MM čím sa systém zacykľuje. Najdôležitejšie je však, akým násobkom zvoleného ukazovateľa určíme MM. Pri navrhovanom spôsobe je to 0,6 násobok priemernej mzdy. A tu vzniká otázka, či je to primerané. Tuto treba povedať, že naša MM je určená ako odmena za prácu s najnižšou zložitosťou, zodpovednosťou a namáhavosťou alebo ináč povedané za nekvalifikovanú prácu, ktorá nevyžaduje žiadne predpísané vzdelanie ani prax a postačuje na ňu len zaučenie. Neprimerané zvyšovanie MM môže spôsobiť zníženie diferenciácie v odmeňovaní kvalifikovaných a nekvalifikovaných zamestnancov. Taká mzda plní viac funkciu sociálnu ako ekonomickú. Sociálne funkcie má však predovšetkým plniť štát.
S prvou vetou súhlasím, lebo cieľom MM je zabezpečiť primeranú životnú úroveň a dôstojný príjem zamestnanca a na to je životné minimum lepším ukazovateľom. Navyše pri použití priemernej mzdy tu vzniká aj synergický efekt, lebo vyššia MM vygeneruje vyššiu priemernú mzdu, ktorá sa znovu premietne do novej vyššej MM čím sa systém zacykľuje. Najdôležitejšie je však, akým násobkom zvoleného ukazovateľa určíme MM. Pri navrhovanom spôsobe je to 0,6 násobok priemernej mzdy. A tu vzniká otázka, či je to primerané. Tuto treba povedať, že naša MM je určená ako odmena za prácu s najnižšou zložitosťou, zodpovednosťou a namáhavosťou alebo ináč povedané za nekvalifikovanú prácu, ktorá nevyžaduje žiadne predpísané vzdelanie ani prax a postačuje na ňu len zaučenie. Neprimerané zvyšovanie MM môže spôsobiť zníženie diferenciácie v odmeňovaní kvalifikovaných a nekvalifikovaných zamestnancov. Taká mzda plní viac funkciu sociálnu ako ekonomickú. Sociálne funkcie má však predovšetkým plniť štát.
Navrhovaný systém valorizácie MM je možným maximom, pre mňa s mnohými otáznikmi. Možnosť vyjednávania MM so sociálnymi partnermi je však zbytočná, lebo zamestnávatelia nebudú ochotní dať ani o euro viac a odbory nikdy nebudú súhlasiť s nižším rastom MM. Problém vidím aj v hranici 60% priemernej mzdy. Minimálna mzda je u nás podľa Zákonníka práce odmena za prácu s najnižšou zložitosťou, najnižšou zodpovednosťou a najnižšou namáhavosťou. Napr. pri MM 480 €, v druhom stupni náročnosti práce je MM 480x1,2=576 € t.j o 96 € viacej? Podľa toho napr. vyučený sústružník má len o 96 € viacej ako manipulačný robotník, ktorý ho obsluhuje (dovoz a odvoz materiálu) ktorý a nemusí mať žiadne vzdelanie. Podľa môjho názoru systém určovania MM bude preferovať nekvalifikovanú prácu pred kvalifikovanou. Otázkou je, či nejaký ukazovateľ má byť viazaný sám na seba (synergický efekt) pretože zvýšenie MM zvýši aj priemernú mzdu a potom spätne MM.
Problém nie je v určení výšky ADH ale vo valorizácii. Tá sa pre každého určuje tak, aby človek s celoživotným priemerom POMB = 1 a odpracovaní 40 rokov mal dôchodok vo výške 50% priemernej hrubej mzdy. To potvrdzuje aj uverejnený príklad, ktorý je dokonca trocha vyšší a to preto, lebo poistenec odpracoval oproti príkladu navyše viac ako 3 roky.
Ak by sa sa aj dôchodky valorizovali o percento rastu priemernej mzdy, tak by aj teraz zamestnanec s POMB=1 dostal dôchodok vo výške 50% priemernej mzdy. Toto sa v začiatku tak aj robilo, až neskôr sa to modifikovalo tak, že valorizovalo tzv. švajčiarskym modelom (percentuálny priemer rastu mzdy a inflácie), resp. pevnými sumami, ktoré nízke dôchodky reálne zvyšovali a vysoké reálne znižovali, až sme skončili u tzv. dôchodcovskej inflácie. Treba však objektívne povedať, že na dôchodkoch sa môže vyplatiť len toľko, koľko sa vyberie a tú je hlavný problém to, že počet dôchodcov rastie rýchlejšie ako počet zamestnaných.
Súhlasím. Hoci ja ako Bratislavčan mám problém s akoukoľvek parkovacou politikou, v tejto (Petržalskej) vidím aspoň troch logiku a rácia. Podľa Petržalského systému, ak môj syn bývajúci v Petržalke pracuje napr. vo VW a odíde ráno do roboty, uvoľní parkovacie miesto, na ktorom môžem parkovať bezplatne ja (z Lamača), keď idem opatrovať jeho dcéru (moju vnučku). Vallov systém by ma nútil platiť si po dvoch hodinách parkovné. Ak mám cestovať MHD, potom načo mi je auto? Prečo by som mal cestovať v MHD, keď autom absolvujem cestu za štvrtinu času v MHD a cenovo je to takmer rovnaké? Ak v Bratislave potrebuje v noci prespať 500 000 ľudí, tak je potrebné tu mať 500 000 postelí. Rovnako je to aj z autami. Cezpoľní predsa nemôžu za to, že tam kde bývajú nemajú prácu a sem ich "prilákala" Bratislava. Tak nech sa o nich aj postará.
Odporúčame