Dobré postrehy a absolutný súhlas.
Nejaké základy by sa konečne mali učiť aj v školách. Joga je vyskúšaná, overená, má hmatateľné výsledky. Škoda že tu vládne toľko zadubencov. Argument o vnášaní akejsi cudzej kultúry je scestný. Sú to zdraviu prospešné techniky. A to by malo byť jediným kritériom.
Takže tú charitu zaplatím aj ja? Pán bývalý prezident nás k tomu úplne nenápadne priviedol. No chvála mu.
Valdis, neviem, aké máš dôvody k obhajobe tej nádhernej sumy minimálneho dôchodku, no ja si myslím, že ak človek odpracuje 30 rokov (a je mi jedno, že za minimálnu mzdu, ktorá je tiež dosť na hrane), mal by mať dôchodok, ktorý mu zabezpečí aké také pohodlie. A pri sume 270 to tak proste nevidím. Inštitút minimálneho dôchodku samozrejme vítam. Len s tou sumou sa nedokážem stotožniť.
Samozrejme, že tento krok považujú všetci, ktorí dostávali za celoživotnú prácu menej, za pozitívum. Ale nemyslíš, že je veľmi smutné, že sa musia tešiť už pri takej sume? 270 EUR mesačne je na hranici chudoby, aj keď uznávam,že v Somálsku, by ma asi vysmiali.
Nechápem to. Možno, keby to bolo za 10 rokov práce, ale za 30?
Hlavne, že na Slovensku ešte nikto nebol odsúdený za rozkrádanie, za korupciu [pardon, nejaký rozhodca za bedničku jabĺk?]. Dokonca ani pán Trnka nevedel, že svojim podpisom oberie zopár ľudí o byty a že ich posunie nejakému tomu poctivému milionárovi...
A čo tak vyvinúť tlak? Myslí si niekto, že by sa mohol spamätať? Čo tak prinútiť ho ušetriť 50 000? Myslím, že auto za 50 000 EUR by mu poslúžilo rovnako dobre. A ušetrených 50 000 EUR by mohol posunúť... :-) možno zamestnancom vlastného rezortu, ktorí majú plat na hranici minimálnej mzdy?
Mňa celkom zaujalo tých 80% verejných investícií. Ako je možné, že je taký akútny nedostatok peňazí, keď takmer všetko budujeme z eurofondov???
To odkedy platia také zákony? Poznám pani, ktorej manžel platil na svoje dieťa z prvého manželstva sto euro pri svojom 700 čistom. Je tomu asi tri roky, čo dieťa dospelo.
Musím uznať, že sa tu väčšina diskutujúcich vyjadruje k veci.
Nezabudnem na to, ako som sa hnevala, keď sprevádzkovali na škole, kam chodili moje deti, prvý automat s kadejakými sladkosťami. Vážení, čo tak uznať, že nie je úplne fér očakávať od detí, že pod vplyvom výchovy si tú čokoládovú tyčinku nekúpia, keď na ne tak túžobne mrká každý deň, každú prestávku. Isto, niektoré deti si to vynahradia v nejakom obchode, (možno aj preto, že si na prísun sladkostí zvykli práve vďaka automatom či bufetom v škole), ale je isté, že to neurobia všetky. A to mi stačí.
Odporúčame