Je lepšie rozsvietiť sviečku, ako zaoberať sa tmou...:-)
Boží osobný záujem o ľudí sa dojímavo prejavil v zázrakoch, ktoré konal Boží Syn Ježiš. Jeho uzdravovanie ľudí bolo spojené s hlbokým citom. (Marek 1:40, 41) Keďže Ježiš „nemôže nič robiť sám od seba, ale iba to, čo vidí robiť Otca“, jeho súcit vykresľuje dojímavý obraz Jehovovho záujmu o každého z jeho služobníkov. — Ján 5:19.
Naproti tomu víno obsahuje takmer tisíc zložiek, z ktorých mnohé sú zložité zlúčeniny! Prečo Ježiš urobil taký podivuhodný skutok, keď išlo o takú triviálnu vec, akou bol nedostatok vína na svadobnej hostine?
Pre nevestu a ženícha to nebola triviálna vec. Na Blízkom východe sa v staroveku považovalo za nesmierne dôležité prejaviť pozvaným hosťom pohostinnosť. Keby na svadobnej hostine došlo víno, nevesta a ženích by zažili veľkú hanbu, čo by vrhlo tieň na ich svadobný deň a pokazilo by im to spomienky. Znepokojovalo ich to, a preto to nebolo ľahostajné ani Ježišovi. A tak s tým niečo urobil. Chápeš, prečo sa ľudia obracali na Ježiša so svojimi starosťami?
Ježiš dával ľuďom najavo, že ich starosti mu nie sú ľahostajné. Napríklad zamysli sa nad prvým zázrakom, ktorý Ježiš urobil. Bol na svadobnej hostine v galilejskom meste Kána. Vznikla tam jedna nepríjemná situácia — minulo sa víno! Ježišova matka Mária povedala svojmu synovi, čo sa stalo. Čo Ježiš urobil? Dal naplniť vodou šesť veľkých kamenných nádob. Keď z nich starejší ochutnal, zistil, že je v nich vynikajúce víno! Išlo tu len o nejaký šikovný trik? Nie, voda bola naozaj ‚premenená na víno‘. (Ján 2:1–11) Už od dávnych čias ľudia snívali o tom, ako by sa dala nejaká vec premeniť na inú. Po stáročia sa muži nazývaní alchymisti pokúšali premeniť olovo na zlato. Nikdy sa im to nepodarilo — hoci olovo a zlato sú v podstate dosť podobné prvky.* A ako je to s vodou a vínom? Z chemického hľadiska je voda veľmi jednoduchá látka. Je to zlúčenina dvoch základných prvkov.
Úlohou človeka je spoznávať prebiehajúce javy, hľadať ich príčiny a počítať s ich dôsledkami! Svet je v pohybe a človek by mal kopírovať tento pohyb v bežnom živote.
Dnes ešte mnohé antibiotiká u väčšiny ľudí účinkujú. Ale nakoľko budú účinné v budúcnosti? Kniha The Antibiotic Paradox uvádza: „Už nemôžeme očakávať, že nejakú infekciu odstráni prvé zvolené antibiotikum.“ Kniha ďalej píše: „V niektorých častiach sveta je k dispozícii len obmedzené množstvo antibiotík a žiadne dostupné antibiotikum nie je účinné... Pacienti trpia a aj zomierajú na choroby, ktoré podľa niektorých predpovedí spred 50 rokov mali byť už z povrchu zeme odstránené.“
Kniha The Antibiotic Paradox uvádza: „Flemingove predpovede sa ukázali ako pravdivé. Skutočnosť bola vlastne ešte horšia, než predpokladal.“ Ako to? V prípade niektorých kmeňov baktérií sa zistilo, že gény — miniatúrni nositelia informácií v DNA — produkujú enzýmy, ktoré rušia účinok penicilínu. Preto aj opakovaná liečba penicilínom je často neúčinná. To bol šok!
Preto Dr. Fleming už pred 60 rokmi varoval, že škodlivé baktérie môžu v infikovanom tele získať odolnosť voči penicilínu. Keby penicilín neusmrtil dostatočný počet škodlivých baktérií, ich odolné potomstvo by sa opäť rozmnožilo. Choroba by sa objavila znovu a už by sa nedala liečiť penicilínom.
Škodlivé baktérie ukázali, že majú úžasný obranný systém, ešte skôr ako ľudia začali používať insekticíd DDT a ako začal byť v roku 1944 všeobecne dostupný penicilín. Všimol si to objaviteľ penicilínu, Dr. Alexander Fleming. Vo svojom laboratóriu pozoroval, že každá nasledujúca generácia zlatého stafylokoka (Staphylococcus aureus) má bunkové steny čoraz nepriepustnejšie, a tak je odolnejšia voči lieku, ktorý objavil.
Námietky škótského filozofa Davida Huma proti zázrakom obsahovali tri hlavné body:
1. Zázrak je porušením zákonov prírody…
Ako je to s námietkou, že zázraky sú „porušením zákonov prírody“, a preto nemôžu byť pravé? Na prvý pohľad sa to môže zdať presvedčivé; ale rozoberme si, čo sa týmto argumentom vlastne hovorí. Zázrak môže byť zvyčajne definovaný ako niečo, čo sa deje nad rámec normálnych zákonov prírody (Hovoríme „zvyčajne“, lebo niektoré zázraky v Biblii môžu súvisieť s prírodnými javmi, ako sú zemetrasenia alebo zosuvy pôdy. Sú však považované za zázraky, lebo sa stali presne v čase, keď boli potrebné, a boli teda zjavne výsledkom Božieho riadenia. — Jozua 3:15, 16; 6:20.) Je to taký neočakávaný jav, že jeho pozorovatelia sú presvedčení, že boli svedkami nadľudského zásahu. Takže táto námietka v skutočnosti znamená: ,Zázraky sú nemožné, lebo sú zázračné!‘ Nebolo by však lepšie najprv zvážiť doklady a až potom vyvodiť záver?
Väčšina zázrakov, ktoré sú zaznamenané v Biblii, sa udiala v dobe Mojžiša a Jozuu, Eliáša a Elizea, a Ježiša a jeho apoštolov.
Žiaden rozumný človek by nepoprel, že existujú aj falošné zázraky. Napríklad niektorí tvrdia, že majú moc zázračne uzdravovať chorých vierou. Lekár William A. Nolan sa podujal preskúmať takéto prípady liečenia. Sledoval mnoho prípadov údajného liečenia medzi evanjelickými liečiteľmi vierou v Spojených štátoch a takzvanými psychochirurgmi v Ázii. Aký bol výsledok? Stretol sa len so sklamaním a podvodom!
V podstate sa zhromaždí krv od vybraných nositeľov vírusu hepatitídy B a spracuje sa tak, že sa usmrtia všetky vírusy. Potom sa z nej získa určitý antigén hepatitídy B. Tento prečistený, inaktivovaný antigén možno podávať ako očkovaciu látku. Mnohí ľudia odmietajú túto vakcínu, lebo sa obávajú prijať produkty vyrobené z krvi infikovaných ľudí, napríklad od osôb pestujúcich sexuálnu promiskuitu. Okrem toho, niektorí kresťania odmietajú túto vakcínu z dôvodu svedomia preto, že je výťažkom z krvi inej osoby.
Ak imunizačná injekcia obsahuje výťažok z jedu choroboplodných zárodkov (toxín), nazýva sa toxoid. Ak je vyrobená zo živých oslabených patogénov alebo z usmrtených organizmov, nazýva sa vakcína.
No zázraky spôsobené svätým duchom sa vyskytli v priebehu dejín iba zriedkavo.* Je pravdepodobné, že väčšina ľudí žijúcich v biblických dobách nikdy nebola svedkom ani jedného z nich, a dnes sa už takéto zázraky nedejú.
V tom máš absolútnu pravdu! Preto sa Jehova rozhodol a bude ho súdiť ako prvého pred začiatkom veľkého súženia!
Ako by ste vysvetlili zázraky modernej vedy niekomu, kto žil pred 200 rokmi?
Niektorí vedci, ktorí skúmajú zázraky Božieho stvorenia, dnes pripúšťajú, že ešte stále nepoznajú všetko, a tak nemôžu s určitosťou povedať, že niečo je nemožné. Nanajvýš pripustia, že je to nepravdepodobné. Tak nechávajú otvorené dvere pre budúce „zázraky“.
“Je to podľa jeho (Jehovovej) záľuby... aby opäť zhromaždiť všetky veci v Kristovi, veci v nebesiach a veci na zemi.“ - Efezanom 1:9, 10.
Odporúčame