Keby to aj bolo možné, čím by ľudia zaplatili, keď 90 % HDP bolo tvoreného poľnohospodárstvom ? Keď sa nič nedopestovalo, štát nemal z čoho zaplatiť dovoz potravín zo zahraničia resp. bolo to oveľa ťažšie ako dnes, keď existuje nadprodukcia.
Keby to aj bolo možné, čím by ľudia zaplatili, keď 90 % HDP bolo tvoreného poľnohospodárstvom ? Keď sa nič nedopestovalo, štát nemal z čoho zaplatiť dovoz potravín zo zahraničia resp. bolo to oveľa ťažšie ako dnes, keď existuje nadprodukcia.
Poľnohospodárstvo vo vyspelých štátoch tvorí niekoľko percent HDP, odhadom 5-10. 90 percent populácie by práca na poli neuživila. Vo vyspelom Holandsku je to podľa statbase.org len 1,68 percenta HDP, takže aj môj odhad je zrejme nadhodnotený. Je to o ekonomike. Ľudia potrebujú každý deň platiť účty a v poľnohospodárstve jednoducho nie je dosť práce pre všetkých. Aj tí, čo pracujú v poľnohospodárstve to nemajú ľahké, lebo čelia silnej konkurencii na globálnom trhu, ktorá tu pred 50 rokmi nebola. Pre spotrebiteľa je to však výhodné, lebo dovoz znižuje cenu potravín. Keby som chcel, môžem cielene kupovať len slovenské potraviny, ale prečo by som to robil, keď mám kvalitné potraviny z iných štátov a za nižšiu cenu ?
Treba hovoriť aj nevýhodách starého systému. Okrem vyšších cien potravín to boli aj hlad, bieda a občas aj hladomor ako napr. v rokoch 1846-1847. Keď v nejakom regióne bola neúroda, nebola možnosť ako dnes doviezť potraviny odinakiaľ.
Máte aj nejaké dôkazy na tvrdenie, že slovenské potraviny sú kvalitnejšie ako tie zo zahraničia ? Podľa mňa z vás hovoria emócie a nie fakty. Na kvalitu potravín predsa existujú normy a tie sa prísne kontrolujú. Keby potraviny zo zahraničia kvalitatívne nevyhovovali, tak by štátne úrady zakázali dovoz.
Áno, suchá bývali aj kedysi. Lenže veta „a žilo sa“ je dosť cynické zjednodušenie. Žilo sa, ale často v biede, hlade a s masovým úhynom dobytka. Po suchu a neúrode v rokoch 1846 – 1847 zomrelo podľa odborných odhadov len v Šarišskej stolici okolo 30-tisíc ľudí. V Čadci vraj za rok zomrel každý piaty obyvateľ. Katastrofálne bolo aj sucho v roku 1947: v povojnovom Československu vysychali studne, polia dávali len zlomok bežnej úrody a reálne hrozil hlad. V roku 1947 muselo Československo situáciu riešiť aj dovozom obilia zo Sovietskeho zväzu, ktorý sa v dobovej rétorike prezentoval ako bratská pomoc. Lenže ak štát potrebuje zahraničné obilie, aby zvládol následky sucha, asi to nie je dôkaz, že „nič sa nedeje“. Skôr naopak. Suchá teda boli aj voľakedy, ale ich následky boli často tragické. Dnes je riziko ešte väčšie v tom, že vyššie teploty zvyšujú výpar vody z pôdy a krajina rýchlejšie stráca vlahu. História nehovorí, že sucho treba zľahčovať, ale že ho treba brať vážne.
Izrael nie je demokraticky stat, je to apartheid. Cas obyvatelstva na zapadnom brehu Jordanu nema volebne pravo. A nemaju ani pravo pohybu podobne ako v casoch nevolnictva na nasom uzemi do roku 1785. Izrael je mentalne v 18. storoci.
Co ma nekompetentnost stavebnych firiem a konkretnych ludi na stavbe spolocna s Meciarom alebo Ficom ? Od nenavisti mate zaslepeny rozum. Na stavbe je to ako v kazdej inej profesii. Su nadpriemerni pracovnici, priemerni pracovnici a podpriemerni pracovnici, Gaussova krivka funguje. Je to tak vsade bez ohladu na to, ci ide o vysokovalifikovanu pracu, kde je potrebne vysokoskolske vzdelanie alebo na nu staci obycajna ucnovka. Problemom je nedostatocna kvalifikacia pripadne nedostatok skusenosti alebo nedostatocne kontrolne mechanizmy. Co s tym ma politicke vedenie ? Ked si najimate stavebnu firmu, nemozete vediet, co je zac, neexistuju certifikaty kvality ako maju napr. lekari, ktori potrebuju ziskat najskor diplom a potom atestaciu a tieto potvrdenia vydava externa nezavisla autorita.
Zapadne staty profituju z pristahovalectva z vychodnej Europy po vzniku EU. Bez toho by uz mali teraz problem, kedze sa rodi malo deti. Statisice ludi zo Slovenska, ktori odisli na zapad, zaplnili dieru na pracovnom trhu. Tito ludia nam teraz chybaju. Stavbari, ktori postavili komunisticke panelaky, su na dochodku alebo mrtvi a mladi, ktori by ich nahradili, neprichadzaju. Kriza pride aj na zapad, len to bude s oneskorenim 20-30 rokov.
19. storocie v USA bol zlaty vek kapitalizmu, nie to co mame dnes, kde stat nespocetnym mnozstvom regulacii brzdi podnikanie. To je parodia na kapitalizmus.
Obavam sa, ze jednym z uzkych hrdiel je nedostatok pracovnej sily v stavebnictve. Toto ziadne statistky nemapuju, ale ked nebude dostatok ludi, nepomoze nalievat do systemu dalsie peniaze. Problem to nielenze nevyriesi, ale prehlbi, nakolko vacsi balik penazi sa rozdeli medzi maly pocet produktov a inflacia sa zvysi. Ked mlady clovek, ktory ma 35 rokov, si nedokaze nasetrit 20 percent ceny bytu, kedy splati 90 percentnu hypoteku ? Pritom aj 20 percentna podmienka je podla mna benevolentna. V zavislosti od toho, ci vstupuje na pracovny trh ako 18 alebo 25 rocny pri rovnakej miere uspor splati zvysnych 80 percent za 40 alebo 68 rokov. Umysel je dobry, ale ak sa to presadi, moze to viest ku krachu bank. Velmi podobne sa zacinala financna kriza v rokoch 2008-2009. Jej spustacom boli prave hypoteky pre nizkoprijmove skupiny obyvatelstva. A ked tu niekto hovori o kapitalizme, tak nema pravdu. V 19. storoci stat kontroloval 10-15 percent ekonomiky, dnes kontroluje 50 percent.
Čím vyššie budovy, tým drahšie a nedostupnejšie bývanie. Spýtajte sa niekoho, kto býva v New Yorku, koľko platí za bývanie. Keď ide o veľkého investora, otvárajú sa pred ním všetky dvere, na podporu malých podnikateľov vláda kašle.
Deficit tento rok 4,6 percenta a buduci rok 5,4 percenta a toto nazyvame konsolidacia ?
V modernych vojnach sa bombarduju aj nemocnice. Jedna taka bola znicena pred par mesiacmi v Teherane, hlavnom meste Iranu, len niekolko dni po zaciatku vojny. Na druhej strane cesty bola akasi budova, vraj medialne centrum, a ta bola zbombardovana. Podla logiky USA a Izraela, neviem kto z nich to urobil, su novinari vojensky ciel. To je akoze presadzovanie demokracie nasho spojenca v NATO. Lebo aj keby to bol Izrael, bez podpory USA by tuto vojnu nezacinal. Nemocnica bola pri tomto utoku vazne poskodena a musela byt evakuovana. Je nejaky rozdiel medzi tym, co robi Rusko na Ukrajine a co urobili USA v Irane ?
Ak chce minister porovnávať nemocnicu s rodinným domom, bolo by fér ukázať aj jednotkovú cenu svojho vlastného domu v €/m². Bez toho je to len lacná metafora, nie ekonomický argument.
Karasova kritika ceny by mala rozlišovať medzi celkovou investíciou a cenou stavebných prác. Ak má nová prešovská nemocnica približne 135-tisíc m² a stavebná časť je okolo 450 mil. €, vychádza to asi 3 300 €/m².
To nie je nízka suma, ale pri nemocnici s operačnými sálami, technickými priestormi, sterilnými prevádzkami, záložnými systémami a náročnou infraštruktúrou to nie je automaticky dôkaz predraženia. Pre porovnanie, bežné nové byty v Bratislave sa predávajú často nad 5 000 €/m², hoci ide o oveľa jednoduchší typ stavby.
Ak sa pokazil betón alebo technologický postup, treba určiť zodpovednosť. Ale tvrdiť, že cena stavebných prác je sporná len na základe pocitu, je slabé. Pri takejto stavbe treba porovnávať jednotkovú cenu, rozsah a technickú náročnosť, nie ju prirovnávať k rodinnému domu.
A ešte jedna poznámka. Napriek rétorickým cvičeniam o ochrane proti migrantom množstvo cudzincov na Slovensku narastá a v ďalších desaťročiach bude narastať. Dôvodom je sociálny systém. Keby všetci cudzinci, ktorí pracujú na Slovensku, zajtra odišli, štátny rozpočet má vážny problém. Z pôrodnosti v poslednom desaťročí sa dá predikovať vývoj ekonomiky na ďalších 20 - 30 rokov. Je nereálne, aby moja generácia mala také štedré dôchodky ako majú moji rodičia. Som presvedčený, že pod vplyvom týchto faktov mnoho Slovákov zmení postoj k migrácii. Môžete byť hrdí Slováci, ale čo urobíte o 20-30 rokov s dôchodkom 200 eur v dnešných cenách, ktorý vám nebude stačiť ani na jedlo ?
Zákony by nemali byť prijímané účelovo len kvôli jednému prípadu alebo jednej skupine. Je to nesystematické riešenie. Existuje množstvo cirkví, ktoré nespĺňajú limit 50 000 veriacich a boli by týmto zákonom diskriminovaný. Hypoteticky, keby na Slovensku bolo 50 000 moslimov, prečo by mali mať menej práv ako katolíci alebo evanjelici ? Sú to takí istí ľudia ako my. Keby tu pracovali a platili dane, prečo by nemali mať nárok na príspevok zo štátneho rozpočtu tak ako ostatné cirkvi ? Nerozumiem tej snahe pretvárať druhých ľudí na svoj obraz. Každý má svoj svetonázor, aj v rámci kresťanstva existuje množstvo cirkví, ktoré sa na mnohých veciach nezhodnú. Nech si každý verí čomu chce. Kresťania nie sú lepší ľudia ako moslimovia, takisto páchali v minulosti veľa zlých vecí, vojen. Kolonializmus je najviac spojený práve s kresťanskou Európou.
Poslanci Progresivneho Slovenska nedokazu diskutovat mimo svojej bubliny. To je smutne, lebo diskusia je zakladom demokracie.
Ako ináč chcete firmy motivovať, aby vytvárali pracovné miesta rovnomerne po celom Slovensku ? V ekonomike chýba signál, ktorý by zamestnávateľov motivoval zakladať prevádzky aj v menej rozvinutých regiónoch. Je to postavené na hlavu, najskôr sa celé Slovensko nasťahuje do Bratislavy a potom nemajú kde bývať. To sa nedá vyriešiť len zvýšením životnej úrovne, pretože ak sa pozriete do vyspelých západných štátov, majú s tým problém všade. V centre veľkých miest je bývanie nedostupné dokonca aj pre Švajčiarov. Bojuje s tým aj Čína, ktorá má iný politický systém. Je to dôsledok nezvládnutej urbanizácie. Nikto nechce, aby teraz začali krachovať fungujúce firmy kvôli vysokým daniam, dá sa to urobiť postupne evolučným spôsobom a aj opačným spôsobom, teda znížením daní alebo inými výhodami.
Možno by nezaškodilo viac centrálneho plánovania, ale bolo by potrebné nájsť správnu rovnováhu medzi slobodou jednotlivca, slobodou podnikania a záujmami pracujúcich mať dostupné bývanie a služby. Ďalším dôvodom tejto situácie je emigrácia pracovnej sily na západ, mnohí stavbári, elektrikári a ďalšie profesie odišli a títo ľudia nám dnes chýbajú. Existujú firmy, ktoré verbujú u nás ľudí pre západné firmy. V neposlednom rade mnohí ľudia dnes pohŕdajú manuálnou prácou a preto je nedostatok kvalitných remeselníkov. To pochopiteľne má vplyv na ceny v stavebníctve, dopyt/ponuka funguje. No a napokon stavebné konania sú komplikované a nepružné, vyžadujú veľa byrokracie a veľakrát aj zbytočných potvrdení. Zamestnancov stavebných úradov je málo a sú slabo motivovaní.
To je síce pravda, ale pokiaľ nemáte súkromný vrtuľník, musíte bývať 30 - 60 minút autom alebo iným spôsobom dopravy odtiaľ, kde máte prácu. Po 89 sa zmenila štruktúra firiem, veľa firiem sídli len vo veľkých miestach ako Bratislava, Žilina, Košice, Nitra. Zamestnávateľov nezaujíma, či jeho zamestnanci bývajú v podnájme alebo vo vlastnom, dôležité je, aby prinášali zisk. To nie je výčitka, len konštatovanie. Pracoval som v Bratislave viac ako desaťročie a mal som kolegov zo všetkých kútov Slovenska. Do okolia Bratislavy sa za posledné desaťročia nasťahovali stovky tisíc ľudí a postaviť toľko bytov za krátky čas nie je jednoduché. Za socializmu sa viac plánovalo. Keď štát niekde postavil závod, myslel aj na to, kde budú bývať budúci zamestnanci a na celú infraštruktúru (cesty, kanalizácia, školy, obchody, ...). Dnes je rozvoj živelný a jednotliví účastníci konajú autonómne.