kakao, kukurica, arašidy, paprika, ananás, zemiaky, slnečnica, paradajky, prvý mikropočítač od Intelu, operačný systém Windows
kakao, kukurica, arašidy, paprika, ananás, zemiaky, slnečnica, paradajky, prvý mikropočítač od Intelu, operačný systém Windows
Slovensko je tiež zodpovedné za zmenu klímy. Priemerný Slovák vyprodukuje okolo 5 ton emisií CO2 za rok to je približne celosvetový priemer. Čo asi podľa vás ťahá ekonomický rast ? Každá hospodárska aktivita je spojená so spotrebou energie a tú dnes momentálne pokrývame predovšetkým z fosílnych palív. Najväčším producentom emisií už niekoľko rokov nie sú Spojené štáty, ale Čína.
Podľa vás za zvýšenie koncentrácie CO2 nie je zodpovedný človek. Odkiaľ sa teda podľa vás vzalo 240 miliárd ton uhlíka v atmosfére a 150 miliárd ton uhlíka v moriach oproti predindustriálnemu obdobiu ? Ako vysvetlíte fakt, že 800 000 rokov bola hladina CO2 v atmosfére max. 300 ppm a za 150 rokov sa zvýšila jej koncentrácia o 40 percent ? K zmenám úrovne CO2 dochádzalo aj v minulosti, ale oveľa pomalším tempom ako sa to deje dnes. A hlavná otázka na koniec. Kde sa podľa vás stráca viac ako 30 miliárd ton CO2, ktoré ľudstvo každým rokom vypustí do atmosféry ?
Hlavnou príčinou klimatických zmien sú emisie. Odlesňovanie sa na klimatických zmenách podieľa asi 30 percentami. Na Slovensku je tento pomer ešte nižší. Odhad Forest Global Watch hovorí okolo 20 percentách. Stále totiž platí tak ako pred 20 rokmi, že okolo 40 percent plochy Slovenska pokrývajú lesy. Výrub nie je taký masívny ako v iných krajinách.
Ucinnost 500 W / m2 vam ziadny solarny clanok neda. Na meter stvorcovy plochy dopada na rovniku (co nie je nas pripad) 1361 W. Z toho na zemsky povrch sa aj pri idealnych podmiekach - uplna bezoblacnost, co opat nie je nas pripad - dostane okolo 1000 W. Bezne dostupne fotovoltaicke clanky maju ucinnost okolo 20%. Takze aj pri idealnych podmienkach mate ucinnost okolo 200 W / m2. Dlhodoby priemer v nasich podmienkach (slnko nie je v zenite v nasich zemepisnych sirkach, velmi casto byva zamracene stacia aj cirrus oblaky) bude urcite podstatne nizsi.
V článku chýba jedna dôležitá informácia. Ktorý zo samcov sedí na vajciach a následne sa stará o mláďatá ? Alebo nebodaj všetci, ktorý sa spárili s danou samicou ? To by potom bola dúhová domácnosť ako vyšitá.
Trhá to žily vedcom, v správach IPCC sa píše o odlesňovaní v tropických oblastiach. Vedci ale nemajú kompetencie rozhodovať o zásadných veciach. Maximálne môžu niečo odporučiť politikom a tí to môžu alebo nemusia akceptovať. Paradoxne lesy v miernom pásme oveľa viac tlmia zmeny klímy ako lesy v tropických oblastiach. Keby neprebiehali masívne výruby v Brazílii a Indonézii, bolo by to naopak.
Moderný život je nepredstaviteľný bez zdrojov energie. Zakázať dovoz ropy je kruté, pretože to spôsobí utrpenie množstva ľudí a môže spôsobiť aj hladomor. Čerpadlá vody taktiež nefungujú bez energie. Nedostatok zdravotne nezávadnej pitnej vody môže spôsobiť šírenie infekčných chorôb. Lekári v nemocniciach nebudú môcť operovať bez elektrickej energie. Je to kruté a zasiahne to najmä bežných ľudí. Vládna elita si dokáže zabezpečiť zdroje aj v čase nedostatku. John Bolton to však nevidí, lebo mu chýba empatia. Jeho obraz sveta je pokrivený.
To si nedokážeme kvalitné potraviny dopestovať v Európe ? Aký zmysel má podobná dohoda ? Povedie len k tomu, že sa zvýšia globálne emisie CO2, lebo preprava tovaru cez oceán vyžaduje určitú energiu. A samozrejme, keď budú mať brazílski roľníci príležitosť výhodne predať svoje potraviny na trhu EÚ, prečo by neklčovali prales ?
76 dni = 4 mesiace Naozaj ? V ktorom paralelnom vesmíre ?
"Na snímke polárna líška so sledovacím obojkom v nórskom Krossfjordene 29. júla 2019.".
Wau, redaktori denníka Pravda vynašli stroj času.
Rýchlosť zmeny koncentrácie oxidu uhličitého v 20. storočí podľa správy Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny je najrýchlejšia za posledných 20 000 rokov. Podľa novšieho výskumu z roku 2016 je dokonca rýchlosť zmeny koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére najrýchlejšia od doby dinosaurov, ktorá sa skončila pred 66 miliónmi rokov. Prirodzené klimatické zmeny v minulosti prebiehali pomalším tempom. Neexistuje precedens pre to, čo sme vyvolali svojou aktivitou. Dnešné klimatické modely sú natoľko pokročilé, že dokážu vysvetliť prirodzené klimatické zmeny za posledné 3 milióny rokov, najmä striedanie ľadových a medziľadových dôb.
Uhlík je v prírode viazaný v mnohých formách, atmosféra predstavuje len jednu malú čiastočku. Najväčšie zásoby uhlíka sa nachádzajú v hlbokom mori, až 37 000 miliárd ton. 900 miliárd ton uhlíka sa nachádza v povrchových vrstvách oceánov. V pôde sa nachádza 1500 - 2400 miliárd ton. Vo vegetácii je viazaných 450 - 650 miliárd ton. Podobne ako existuje kolobeh vody v prírode, existuje aj kolobeh uhlíka. Nie je to statický systém. Faktom ale je, že pred priemyselnou revolúciou, ktorá sa začala v 18. storočí bola koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére posledných 800 tisíc rokov veľmi stabilná. V medziľadových dobách sa pohybovala okolo hodnoty 280 ppm, v ľadových dobách okolo 190 ppm. Tieto hodnoty sú zistene veľmi presne a dá sa na ne spoľahnúť. Vedci to zistili meraním zloženia bubliniek vzduchu uzavretých v ľadovcových jadrách v Grónsku a Antarktíde. Človek do tohto delikátneho systému zasiahol a narušil krehkú rovnováhu.
A to som ešte nespomenul 1700 miliárd ton uhlíka, ktorý je viazaný v permafroste na Sibíri, Aljaške a v Kanade. Je to viac ako dvojnásobok emisií spôsobených človekom od roku 1750 ! Keď sa permafrost začne rozpúšťať, baktérie v pôde začnú spracúvať organické materiály a uvoľňovať do ovzdušia tento uhlík vo forme oxidu uhličitého alebo metánu. To spôsobí ďalší nárast teploty. Je to doslova časovaná bomba obzvlášť ak si uvedomíme, že metán je 20 krát silnejší skleníkový plyn ako oxid uhličitý. Zatiaľ je to ešte v pohode, ale prognózy hovoria, že v druhej polovici 21. storočia uhlík z permafrostu začne výraznejšie ovplyvňovať klímu, keď sa večne zamrznutá pôda začne rozpúšťať. Je hlúposť stavať ekonomický zisk nad osud tejto planéty, ale žiaľ asi si to väčšina ľudí uvedomí až potom, keď bude neskoro.
Ďalší dôležitý fakt, ktorý si mnoho ľudí neuvedomuje. CO2 síce je stopový plyn v zemskej atmosfére, ale na rozdiel od dominantného kyslíka a dusíka absorbuje fotóny infračerveného žiarenia. To znamená, že žiarenie, ktoré by normálne po odraze od zemského povrchu odišlo do vesmíru, sa čiastočne vracia späť k zemi. Viac energie v klimatickom systéme spôsobuje postupný nárast teploty. Keby naše oči dokázali detekovať infračervené žiarenie, okolo celej zemegule by sme videli oxid uhličitý ako jemnú hmlu. Ľudia podliehajú ilúzii, že čo ich zmysly nevnímajú, to neexistuje.
Čo je ale skutočne desivé, pokiaľ by sme aj okamžite zastavili všetky emisie CO2, trvalo by niekoľko sto tisíc rokov, kým by sa hladina CO2 v atmosfére (a teda aj teploty) vrátili na úroveň pred rokom 1750. CO2 má totiž veľmi dlhú životnosť. Nie je to tak, že by sa za pár rokov rozpadol alebo absorboval vo vegetácii či v mori.
Tiež nemáte pravdu v tom, že odtok vody z kontinentov je hlavnou príčinou stúpania hladín morí. Stúpanie hladiny morí má dve hlavné príčiny. Prvou z nich je termálna expanzia - teplá voda má menšiu hustotu ako studená a preto sa rozpína. Druhou príčinou je topenie pevninských ľadovcov, najmä v Antarktíde a Grónsku. Odtok vody z kontinentov vysvetľuje len 14 percent pozorovaného vzostupu hladín morí. Nájdete v hore uvedenom dokumente na strane 1151.
Ľudia sú strašne alibistickí v tom, že odmietajú svoju zodpovednosť za stav prírodného prostredia. Uvedomte si, že len minuloročné emisie CO2 boli 37 miliárd ton ! Na planéte nás je 7 miliárd, na každého je to "len" zopár ton, ale to sa všetko sčítava, matematika a fyzika nepustia.
Pán Kravčík, nemáte pravdu, že vzostup hladiny CO2 v atmosfére je dominantne spôsobený odlesňovaním. Čísla hovoria niečo iné. Za obdobie od začiatku priemyselnej revolúcie v roku 1750 dve tretiny emisií CO2 sú spôsobené spaľovaním fosílnych palív a výrobou cementu. Len zvyšná jedna tretina je spôsobená odlesňovaním. Od roku 2000 je tento pomer posunutý viac k aktívnym emisiám. Za obdobie rokov 2002-2011 len 10 percent emisií CO2 je spôsobených odlesňovaním. Nájdete to v správe IPCC na strane 486. Zastaviť odlesňovanie je dôležité, ale problém to nerieši.
Musím ťa poopraviť. 71 percent emisií v doprave je spôsobených cestnou dopravou, 12 percent leteckou prepravou a 14 percent lodnou prepravou. Údaj je z roku 2013. Celkovo sa preprava osôb a tovarov podieľa na emisiách CO2 jednou štvrtinou. Samozrejme jedna kontajnerová loď má v absolútnom meradle obrovské emisie, ale na druhej strane odvezie obrovské množstvo nákladu. Energetická efektívnosť bude určite vyššia ako keď v aute sedí jeden človek.
Automobilky majú problém znížiť spotrebu spaľovacích motorov pod 100 g CO2 / km. Pritom 100 g CO2 je stále veľa ak myslíme boj s klimatickými zmenami vážne. Emisie CO2 sú totiž úzko zviazané so spotrebou a dá sa nedá stláčať donekonečna. My by sme potrebovali stlačiť emisie a teda aj spotrebu nie o 30% ale 90% a to je pri spaľovacích motoroch ťažko predstaviteľné.
Aby si mohol elektromobil používať, batérie musíš dobiť z elektrickej siete. Elektrická energia sa v prevažnej miere vyrába z fosílnych palív. Odhliadnime od toho, že na Slovensku máme vyšší podiel elektrickej energie z jadra, vo svete to nie je typické. Pri každom spaľovaní fosílnych palív sa do ovzdušia uvoľňuje CO2, je to hlavný výstupný produkt.
Odporúčame