Ale veď zbrane a miesto má vybrať Porošenko.
Ale veď zbrane a miesto má vybrať Porošenko.
Ale plat ženy za pásom a muža za tým istým pásom je predsa dávno rovnaký aj na Slovensku. Verím, že riaditeľ v jednej fabrike a riaditeľka v inej fabrike môžu mať platy rôzne, dokonca, aj keď to budú veľmi porovnateľné fabriky, ale to nedokazuje diskrimináciu, len úspornosť, alebo majiteľovú nenažranosť. Okrem toho, nesúhlasím s tendenciou tlačiť ženy do aktivít, ktoré ich až tak nezaujímajú. Načo? Prečo? Nie je vhodnejšie podporovať v nich to, čo je pre ne prirodzené?
Aj princezná Diana sa rada vystatovala charitou. A v tom je to pokrytectvo. Ona to aspoň dostala akože plat(???). Ale cirkev obrovské majetky ukradla (inkvizícia), alebo sa k nim dostala iným, dajme tomu, len nemorálnym spôsobom. Privlastnila si Ježiša aj boha a pár naozaj vzácnych ľudí doteraz len zneužíva. Nie som expert na históriu a možno niekde úplne na začiatku, mala svoj pozitívny prínos. No kam len siahajú moje info, vždy to bol skôr o moci a majetkoch.
Takže, keď to jedia v školskej jedálni, treba im pridať aj z bufetu!!!!
Možno mu KÚ niečo objavil a výnimočne nezamietol pod koberec a tak ho to dobre naštvalo.
Nikdy by ma nenapadlo útočiť na akéhokoľvek utečenca a už vôbec nie na dieťa a to, že sa o deti-utečencov nikto nejako zvlášť nestará, je pre mňa naozaj novinkou. Len ma vzápätí napadá, že na Slovensku to je proste tak. Tu sa nejako zvlášť nestará nikto ani o naše osirelé deti. Takže, vlastne žiadne prekvapko. Chcem tým povedať, že o utečencov sa tu nikto moc nestará nie preto, že by mu prekážali, ale preto, že to je tu normálne.
ŽIAĽ.
Zvrhlo sa to tu na obhajobu... Čoho vlastne???? Čokoládových tyčiniek a coca-coly v škole????
Myslí to mamiarek, valdis, ivan1960 a mnohí ďalší vážne? Mamiarek, ty máš nejaké deti? Vieš ako to chodí? Že na výchovu svojich detí už nemáš ani zďaleka taký vplyv ako mali napríklad tvoji rodičia? Že ak nebude okolie a teda aj štátne inštitúcie spolupracovať, tak sa ti dieťa môže úplne vymknúť spod kontroly? Aj deti majú charaktery. Niektoré spolupracuje vždy a ochotne, iné len ťažko. Ja súhlasím s tým, že majú deti málo pohybu. Všetci s tým súhlasia. A vyzývam kompetentných, aby zaradili do vyučovania aspoň päť hodín telocviku /pozor, nie tréningu/ týždenne. Píšem o tom v mojom blogu ale nikto si to nevšimol. Takže, ak nebudú vypočuté naše priania ohľadne pohybu, nebudeme podporovať zdravé opatrenie ohľadne stravy?
Práve v tom celá argumentácia článku pokrivkáva. Chlapec študovať začal, teda mu štúdium umožnené bolo. Len to nedokázal dokončiť. Takže, kde je problém????? V tom, že aj detskí azylanti si vedia spočítať, že v krajinách s vyššou životnou úrovňou im bude lepšie? My môžeme ponúknuť len to, na čo máme.
Netreba byť nespravodlivý. Bolo to dieťa a verilo svojim príbuzným. Len to štúdium nedokončil sám. Teda, aj keď verím, že podmienky neboli ideálne /možno ani dobré/, bolo to len na ňom. Ako som pochopila, štúdium mu bolo umožnené a zlyhal hlavne a predovšetkým on. Ak by chcel študovať, dá sa to stále. Má len dvadsaťštyri.
Myslím, že ak má človek schopnosti, tak by študovať mal. Čo budú robiť ľudia, ktorí schopnosti k štúdiu nemajú, keď urobia manuálnu prácu tí so schopnosťou študovať? Alebo máš pocit, že je tých slabšie vzdelaných málo?
Asi áno. Niektoré deti si to vynahradia v nejakom obchode, (možno aj preto, že si na prísun sladkostí zvykli práve vďaka automatom či bufetom v škole), ale je isté, že to neurobia všetky. A to mi stačí.
Ja som deťom vždy balila normálnu desiatu a nezabudnem na to, ako som sa hnevala, keď sprevádzkovali na ich škole prvý automat s kadejakými sladkosťami, kávou a sladenými nápojmi. Márne som im /hlavne mladšiemu/, vysvetľovala, že si to nemá kupovať, že to nie je zdravé... Niekedy odolal ale inokedy nie. Prečo majú byť deti TAKÝMTO LÁKADLÁM VYSTAVOVANÉ SÚSTAVNE? Odolali by ste vy? Načo je to dobré. Ja chápem ten humbuk, ktorý sa spustil. Má navodiť zdanie, že je ten zákon zlý aj pre bežných občanov. Ale myslím, že to tak nie je. Že matky sú za. Len sem toľko nevypisujú. Áno, ide o biznis a sú ohrozené dokonca pracovné miesta, ale som presvedčená, že v škole to nemôže zohrávať hlavnú úlohu. Tam deti MUSIA byť. Preto treba urobiť všetko, čo trebárs aj len okrajovo spraví ten priestor zdravším.
Nie každý prejav záujmu, či obdivu, treba považovať za obťažovanie. Osobne nemám nič proti absolútnemu nevšímaniu si, ale nevidím to ako niečo nevyhnutné, ak sa neprekročia isté hranice. Chápem, že sa tie hranice ťažko definujú, a preto sa radšej žiada absolútno, no nie som presvedčená o správnosti.
Hlavne, že majú poslanci problém so zákonom, ktorý by dal do poriadku školské bufety a automaty, že nedokážu zariadiť, aby bolo vo vyučovaní viac telocviku. Výchova detí je jedna vec a nevystavovať ich každodennému pokušeniu je vec druhá. O nedostatku pohybu detí tiež vieme všetci už aspoň desať rokov a ????
A čo s tým akútnym nedostatkom škôlok teraz??????
Milan1. o to práve ide. Veľa sa hovorí o harmonizácii, zosúladení a skĺbení ale málo o tom, že to nefunguje až tak bežne, ako by sme chceli. Možno niekde, v niektorej rodine to funguje. Máme staré mamy, rozumieme si s nimi, manžel sa rád a vždy, keď to čo len trochu ide, venuje rodine, my nie sme úplne materský typ... Nie, že by to bolo zlé v základoch, ale... Je to nebezpečné. Je to teória, ktorá v praxi až príliš často pokrivkáva. Treba občas upozorniť aj na to, že to je ten ideálny stav. A ideál je vždy len ideál. Vždy by sme sa mali snažiť dosiahnuť ho, ale mali by sme byť vyzbrojený aj proti prípadným neúspechom. Tiež mám príklad. Úspešná podnikateľka, ktorá chcela stihnúť všetko, ale rodine sa proste spolupracovať nechcelo!!!! A v tom to je. Dá sa to, ale len keď chcú všetky zainteresované strany. A v tom mojom prípade nechceli. Výsledkom bola permanentne dusná atmosféra.
Milan 1, článok sa zameriava na to, že sú naše dievčatá mýlené. Že tá postupnosť, “KARIÉRA,ODMENA, DETI“, nie je správna. Že príchod dieťaťa je so zvyšujúcim sa vekom ohrozený, že skutočnú kariéru si vybuduje len DROBNÉ percento z uchádzačiek a tak by bolo namieste prehodnotiť postupnosť krokov. ŠTÚDIUM, DETI, KARIÉRA, ODMENA. Kariéra neutečie. Mám to z vlastnej skúsenosti. Žena si v tom najsprávnejšom veku užije deti, čo na ňu bude mať len a len blahodarný účinok /na väčšinu/ a keď sa deti samé začnú odpútavať, keď ony samé pocítia úbytok povinností, môžu zaútočiť. Stále pred štyridsiatkou sa môžu vrhnúť na budovanie kariéry, na zarábanie veľkých peňazí, na vstup do riešenia vecí verejných, do aktivít, ktoré ich povznesú, do zážitkov a dobrodružstiev, ktoré na ne stále trpezlivo čakajú.