FH nestačí, treba ovládať aj iné techniky. Vraj zle smečuje. A kraťasy - v tom je úplne nemožná.
FH nestačí, treba ovládať aj iné techniky. Vraj zle smečuje. A kraťasy - v tom je úplne nemožná.
To je ale len a len o viere. Anestéziológovia si so smrťou tykajú. Už aj slovo "narkóza" znamená stav podobný smrti. Nehovoria o tom, že na ARO sa poriadne často zomiera.
Raz ma jeden kolega (nie som anestéziológ, no spolupracoval som s nimi denne) prekvapil v TV debate. Bol to normálny, bystrý, veľmi schopný chlapík. V robote sme takéto témy neriešili - myslel som ale, že je ateista. Na takúto otázku odpovedal rýchlo a bez rozmýšľania: to sa ma ani nepýtajte. Som hlboko veriaci, duša je večná a po smrti odchádza (už som zabudol kam). Až mi sánka odpadla. Iste, nebavili sme sa o tom ani potom.
Ja totiž veriaci nie som a som presvedčený, že smrťou končí aj telo, aj duša. Polemizovať ale nebudem, o svete a živote nevieme vlastne nič. Čo je toto všetko, načo...o tom som prestal rozmýšľať niekedy v puberte. Človek na toto nemá...ale ani náhodou. Vesmír, nekonečno, čas...kdeže. Ale veriť vo večnosť, nebo...príliš naivné.
Vedel som, že na toto nemáte ani okrajovo. Elektrofyziológia a neurochémia...to je úplne najkomplikovanejšie čo existuje. Samotné pochody sa do určitej miery dajú sledovať...ale po smrti nie. OK, dajú sa aj po smrti...ale nie v polohe, ktorú by ste si priali. Áno, mozog aj po smrti vykazuje nejaký čas nejakú aktivitu.
Som ateista a pragmatik. Pre mňa život končí posledným úderom srdca, posledným výdychom. Rešpektujem telo - to si praje odchod. Vtedy je prirodzený koniec. Nie som za resuscitáciu.
Život ako nemateriálny pojem...netreba manipulovať. Počul som pár ľudí po "návrate"...neboli tomu radi.
Neskutočné bľabotanie. Žiaden "okamih" smrti ani neexistuje. Existuje iba zástava srdca...ale tá je reverzibilná. Iste, aj teatrálny posledný výdych. To by mal byť asi prirodzený koniec...ale nemusí byť. To sa dá zvrátiť. Neviem, či je to dobre/prirodzené...skôr nie.
Fantazírovať o tom, čo sa deje s mozgom, psychikou, dušou...je blbosť.
Umierajúci človek je bežne napojený na všeličo. EEG je to najmenej čo ublíži.
Takto diletantsky/bačkoristicky písať...na to asi treba mať aj talent, aj žalúdok. Ani jediný "odborný" termín sa obsahom ani nepriblížil k správnej polohe.
Toto je téma biologicko-medicínsko-psychologická. Nič...ale vôbec nič nebolo napísané správne.
Pozerať sa na holokaust cez počet "kusov"...je známka ťažkej osobnostnej deformácie.
Tak...veď to azda Penta nerobí z altruistických dôvodov. Tu sa nejakí neskutočne naivní ****** vytešovali, že všetci sa budú liečiť v luxuse a ostatné špitály zaniknú - pre nezáujem/nedostatok pacientov.
Strašné, grandiózne maňoviny.
No zbohom! Aby armáda (vlastne akési OS), ktorá nikdy nebojovala...niekoho "cvičila"...tak to už je groteskné.
Netrep kykyňákoviny. To akože pred "Normandiou" sa nebojovalo?
Tí asi neboli cieľová skupina na vykynoženie.
Kto robí, nemá čas zarábať. To ťa komunisti nenaučili? Vlastne...oni to tiež nevedeli. To je postkomunistická anomália. Ani na "Západe" to nevedia.
To by len bolo, veď oni pri protiútoku berú nohy na plecia.
Ja som pochopil, že sa uvažuje o celoplošnom zavedení. Ja osobne by som každej MPJ strčil do kufra auta samopal a brokovnicu. Ale možno je lepšie, že to nemajú. Chvíľu museli vláčiť so sebou ten samopal (útočnú pušku) a zabúdali to kde sa dalo. Tak sa od toho upustilo.
Tu nie sú slová, iba erdžanie, mékanie, kotkodákanie, kvičanie. V hospodárskom dvore to znie lepšie.
Jo...ale tunajšie komposťákoviny, resp. prdenie hubou, ktoré demonštrujú bačkoristi a kelňáci bohvie prečo nazývaní "diskutéri" - to nie je tlač. A často ani slovo, iba vylievanie pomyjí.
Prečo by tu mal byť priestor pre spodinu, lumpenproletárska krčma?
Práve som si otvoril (po prečítaní titulku) priestor na napísanie, že to nie je na vyhadzov, ale na trestné stíhanie. Je to ale v článku uvedené. Humus.
No, vlasť sa nosí v srdci, duši. Nie je nutné zrovna tam trpieť. Americkí Slováci pomohli Slovensku oveľa viac ako Slováčiskovia repovití sami. Neviem, či si domáci viac neuškodili ako pomohli.
Článok nie je o histórii, ale o Márii Jačiacej. Je ťažko spochybniteľné, že meno tejto tenistky pozná oveľa, neporovnateľne viac ľudí ako meno súdružky, ktorú boľševici naložili do kufra akejsi rachétle.
Význam oboch pre ľudstvo je minimálny. Máriška nepozdvihla úroveň tenisu, iba rozšírila zlozvyk jačať ako na zakáľačke. No a spomínaná súdružka...keby nie ona, *@bli by tam inú. Prípadne vrece zemiakov. Neurobila aktívne vôbec nič. Nechala sa trochu povoziť.
Odporúčame