S tou komičnosťou s duplicitou v ére počítačov máš úplne pravdu.
S tou komičnosťou s duplicitou v ére počítačov máš úplne pravdu.
Pre kontinuitu v tých informačných systémoch, ktoré dnes využívajú rodné číslo bude potrebné - ak bude zavedený identifikátor fyzickej osoby - vytvoriť prevodník medzi rodným číslom a novým identifikátorom fyzickej osoby (databáza, ktorá bude obsahovať rodné číslo a k nemu priradený identifikátor fyzickej osoby) - aby existujúce rodné číslo v existujúcich databázach mohlo byť nahradené identifikátorom fyzickej osoby (bude vecou organizácie, ktorá udržiava ten už existujúci informačný systém, či to bude úplne nahradené, alebo budú existovať vedľa seba).
Iné riešenie by mohlo spočívať v tom, že sa prestane generovať rodné číslo, noví občania by dostali identifikátor fyzickej osoby, u existujúcich by zostalo rodné číslo ako identifikátor. Novo generovaný identifikátor fyzickej osoby by sa musel kontrolovať na duplicitu aj s existujúcimi rodnými číslami. Úplný prechod na nový identifikátor fyzickej osoby by potom trval približne 100 rokov, bol by však menej nákladný a menej konfliktný.
Neviem načo je viac identifikátorov pre identifikáciu osoby (Identifikátor fyzickej osoby a sektorový identifikátor). Zdvojením identifikácie môže vzniknúť inkonzistencia dát.
Treba si uvedomiť, že rodné číslo sa používa nielen v informačných systémoch, ktoré majú priamu nadväznosť na štátny(štátne) informačné systémy, ale aj čiste súkromné, aj tieto budú mať problémy s prechodom na nový identifikátor fyzickej osoby.
Problém, ktorý nie je problémom informačného systému je problém ochrany osobnosti. Z rodného čísla je možné určiť dátum narodenia fyzickej osoby, čo je podľa GDPR neprípustné. Na druhej strane vo väčšine informačných systémoch o fyzických osobách tento údaj musí byť uvedený.
Ďalším problémom ja problém, ktorý by som nazval problémom storočných (určite máme na Slovensku aj storočných občanov). Človek, narodený v r.1917 môže mať rovnaké rovnaké rodné číslo ako človek, narodený v r. 2017. Neviem ako je to v súčasnosti vyriešené, môže sa to vyriešiť napr. tak, že sa k mesiacu narodenia pripočíta nejaké číslo (podobne ako je to teraz pri rozlišovaní pohlavia).
Ďalším problémom bol problém cudzincov. Tí nemohli mať u nás priradené rodné číslo, napriek tomu sú ošetrovaní v rámci nášho zdravotníctva, sú u nás zamestnaní atď. Toto neviem ako je teraz ošetrené, predpokladám, že ad hoc v rámci daného informačného systému.
Je toto ošetrené v rámci projektu identifikátore fyzickej osoby?
Rodné čísla vznikli v r.1954, neskôr sa zapisovali do občianskych preukazov (ručne). Dnes sa bežne používa v informačných systémoch - napr. v zdravotníctve.
Po začiatku ich masovejšieho využívania (v 60., alebo v 70. rokoch minulého storočia) sa objavili problémy s duplicitami. Tieto boli na požiadanie odstránené. Neviem, či aj dnes sú naozaj problémy s duplicitami, pokiaľ sú, potom nie je problém v princípe vytvárania rodného čísla, ale v informačnom systéme, ktorý ho vytvára. Keď potrebujem jednoznačný identifikátor niečoho (je to jedno, či osoby, poistnej zmluvy, auta atď.), tak ho pri vytváraní otestujem, či som ho nevytvoril duplicitne. Tento problém môže vzniknúť aj pri vytváraní identifikátora fyzickej osoby náhodným číslom (ak sa to neošetrí). Vo svojej praxi som sa stretol s námietkami o možnej duplicite rodného čísla, ale nestretol som sa s duplicitou rodného čísla.
Najskôr si naštuduj históriu, až potom o nej píš.
Text piesne Nad Tatrou sa blýska zložil v r. 1944 Janko Matúška potom, ako suspendovali Ľudevíta Štúra z funkcie námestníka evanjelického lýcea v Bratislave. Spievať ju odporučil na nápev ľudovej piesne Kopala studienku. Prvý raz sa objavila anonymne roku 1851 v Domovej pokladnici pod názvom Dobrovoľnícka. Najstarší zápis piesne z roku 1844 sa nachádza v zápisníku Viliama Paulinyho-Tótha.
Text piesne "Aszt modják nem adnak galambomnak..." mohol vtedy existivať, veď sme žili v spoločnom štáte a na zmiešaných územiach sa hovorilo oboma jazykmi.
Nespomínam si kedy sa dostali k moci takí náboženskí fanatici, ktorí spôsobili, že rozvoj ľudstva sa zastavil. Možno Oliver Cromwell bol náboženský fanatik (ospravedlňujem sa všetkým Angličanom a Britom že so sa ho opovážil takto nazvať napriek tomu, že mám pomerne málo vedomostí o anglickej občianskej vojne), možno za jeho vlády sa rozvoj Anglicka zastavil (a možno aj nie), ale týkalo sa len Anglicka.
Naopak, v Číne bola za vlády Mao Ce-tunga "Kultúrna revolúcia", ktorá spôsobila úpadok Číny. Mao bol ateista úpadok sa netýkal celého ľudstva, ale len Číny.
V Kambodži sa v r. 1975 dostali k moci Červení Kméri, Niekoľkoročná krutovláda Červených Kmérov vrátila krajinu o niekoľko storočí späť a pripravila o život milióny ľudí. Na čele Červených Kmérov bol Pol Pot, ktorý bol ateistom. Zase nešlo o katastrofu celého ľudstva, ale "len" Kambodži.
Jednoducho, tento blog ukazuje, že si fanatickým zástancom ateizmu, ktorý nepočúva argumenty protistrany.
Ale som aj rád, pretože Tvoj slovník sa stáva čím ďalej, tým intorelantnejší. Existencia Boha nie je dokázaná ani vyvrátená. Prečo naďalej používaš výrazy ako „demagógia veriacich“, „arogantná sebadôvera veriacich“ a pod.
V dnešnom blogu si napísal to, čo si predtým nepísal: nabádaš k prejavom nesúhlasu voči akciám štátu na podporu náboženstva. Uvedom si, že 60% obyvateľov Slovenska sa hlási ku kresťanstvu a to už je nejaká politická sila. Uvedom si, že Slovenská republika sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo, teda ani na ateizmus.
Tvoje slová sú pravdepodobne dôsledkom toho, že Tvoje blogy boli neúčinné ale aj toho, že si myslíš, že Tvoja pravda je tá jediná pravá napriek tomu, že si nepodal dostatočné dôkazy o svojej pravde.
Tak končíš!
Neviem, či mi to má byť jedno, alebo sa mám byť rád.
Uvedomujem si že pre mňa priniesli Tvoje blogy aj úžitok: trochu som si usporiadal poznatky, podporujúce existenciu Boha.
Môže mi to byť aj jedno. Nepriniesol si myšlienky, ktoré som už nepoznal alebo také myšlienky, ktoré by boli pádnejším argumentom proti existencie Boha ako tie, ktoré som už poznal. Dosť veľkú časť svojich textov venuješ popisom znalostí z oblasti exaktných vied (veľký tresk, evolúcia, objavy paleontológie). Asi nevieš o tom, že cirkevní predstavitelia relatívne prijali zásadu, že
Boh stvoril svet a vedci skúmajú ako.
Keď platí táto zásada, potom púhy výpočet znalostí z horeuvedených odborov je vo vzťahu k podpore alebo vyvráteniu existencie Boha je irelevantný, musí byť k tomu pridaný argument, prečo tieto znalosti podporujú, alebo vyvracajú existenciu Boha (tieto argumenty prinášali veriaci vedci aj predtým, viď. Kurt Gödel a ďalší).
Je to vec prístupu.
Áno, existuje veľa teológov a takisto aj laických veriacich ktorí hovoria, že viera je vecou citu, rozumom k nej neprídeš (to hovoria aj niektorí ateisti - niektorí -tak veriaci ako aj neveriaci - to berú takmer ako definíciu). Na druhej strane je veľa vedcov, ktorí sa zaoberajú vzťahom vedy a viery a obhajujú svoje náboženské presvedčenia - tí určite nie sú spokojní tým čo sa dozvedeli na hodine náboženstva, v kostole, či čítaním povedzme Biblie. Viacero katolíckych teológov má okrem teologického vzdelania aj iné vzdelanie, často aj prírodovedecké.
Mňa osobne priviedol naspäť k viere rozum - rozmýšľanie o matematike.
Fakty možno vysvetľovať rozlične - aj tak, ako ich vysvetľuje Janko (on ich často nevysvetľuje, len ich uvádza bez toho, aby uviedol dôvod svojho tvrdenia, že ide o podporu ateizmu a negáciu náboženstva), ale aj tak ako ich vysvetľujú vedci, ktorí obhajujú cez vedecké fakty svoje náboženské presvedčenie.
Tak to je už čiastočný pokrok, doteraz si hovoril, že veriaci sú "zadubenci", dnes už pripúšťaš, že aj vedci sú veriaci.
Čo sa týka sociológov a psychoanalytikov, ťažko môžu hovoriť o vzťahu exaktných vied k viere (veľký tresk, evolúcia).
Tejto Tvojej poznámke nerozumiem. Vedec je človek ako každý iný a preto má právo na slobodu náboženského vyznania (Charta základných práv európskej únie, článok 10) a má aj právo slobodne svoje náboženstvo vyznávať a je možné o ich viere hovoriť (výnimka existuje vtedy, keď si to neprajú).
Tak napríklad Johanes Kepler sa vo svojich dielach sa často odvoláva na Boha.
Július Krempaský popri svojich monografiách, vedeckých prácach a skriptách vypracoval aj prácu "Veda versus viera?", kde sa zaoberá problematikou vzťahu medzi vedou a vierou. Kde tu začína a končí veda?
Neexistuje ani "vedecká teológia", ani "vedecký ateizmus".
Spochybňuješ tvrdenia skorpiona5 na základe svojho tvrdenia, že duša neexistuje. Keď však pripustíš, že výrok "duša neexistuje" je len tvrdenie voči tvrdeniu že "duša existuje, potom aj spochybnenie tvrdení skorpiona5 o duši je len tvrdenie voči tvrdeniu a teda nemusia byť pravdivé.
Ja sám nesúhlasím s tvrdeniami skorpiona5, pretože odporujú kresťanskej náuke (aspoň tvrdenie, že každý živý tvor je duša od začiatku svojej existencie). Ide tu však o tvrdenie, ktoré tvrdia niektoré východné náboženstvá, tu na vyvrátenie tohto tvrdenia nie je miesto. Navyše jeho tvrdenia sú niekedy nepresné, možné je protestovať proti jeho tvrdeniam len v rámci toho, ako si ich pochopíme.
Celý jeho príspevok je potrebné brať s veľkou rezervou, pretože "hausnumera, ktoré si janko vymysla" nie sú len jeho výmyslom, sú podložené prácou viacerých vedcov (dúfam, že sú správne a presne reprodukované), ibaže môj uzáver z faktov, ktoré Janko podáva je iný ako Jankov a mám v tom podporu aj známych vedcov.
GrüβGott,
vážim si Tvoje vedomosti z rozličných oblastí, nepozrel si si definíciu VIERY.
Opäť si pomôžem prácou prof. Júliusa Krempského: Veda alebo viera?. Prof. Krempaský tu definuje vieru takto:
"Slovo „viera“ sa používa v dvoch významoch. Prvý z nich vyjadruje určité podriadenie rozumu tvrdeniam, na ktoré nemáme také argumenty, aby sme ich mohli považovať za istotu. Preto „veríme“ v existenciu Boha, lebo nemáme absolútny dôkaz toho, že existuje. Druhý význam slova „viera“ je širší a značí „vierovyznanie“, t. j. určitý svetonázor."
Teda viera je tvrdenie, ku ktorému nemáme 100% dôkaz. Všetci, ktorí hovoria o náboženstve a o tvrdeniach náboženstva hovoria o viere. To platí aj vtedy, keď to vyslovene neuvedú.
Tvoj príspevok do diskusie k Ateizmu 20 znie:
"Krempaského diela nepoznám, podľa poznámok z internetu to bude podobná filozofia akú má Grygar. Nazvať ich agnostikmi by bola pre nich asi urážka, pretože sú to hlboko veriaci, ktorí hľadajú Boha tam, kde neuspeli. Oni nie sú zadubenci, vedia, že nemajú argumenty a preto v tom v čom neuspeli tárajú o božej ruke."
Ako si mám teda vysvetliť Tvoje slová "hľadajú Boha tam, kde neuspeli"?
Pri prelistovaní jeho knihy "Veda verzus viera?" som prišiel k záveru, že používa poznatky najmä z fyziky, kde je on určite doma. Poznatky z biológie, ktoré používa sú tak všeobecne známe, že sa v nich len ťažko môže mýliť. Neviem zaujať stanovisko k poznatkom z filozofie a z ďalších vied o ktoré som sa doteraz takmer vôbec nezaujímal .
Mne to skôr pripadá, že Tvoj záver ohľadne vedomostí kresťanských vedcov z oblasti exaktných vied sú poznačené určitým nadraďovaním sa ateistov nad veriacimi (veriaci sú "zadubenci"), pričom nie je na to dôvod.
Odporúčame