dobre že si odpovedal na tie spiny. myslel som si že tiež má na tom zásluha že jadro je najpevnejšie zo všetkých prvkov tak určitú energiu čo je medzi orbitálmi bude menšia, energie a hmotnosti musia sa vyrovnať. ako je to s magnetickými momentami
dobre že si odpovedal na tie spiny. myslel som si že tiež má na tom zásluha že jadro je najpevnejšie zo všetkých prvkov tak určitú energiu čo je medzi orbitálmi bude menšia, energie a hmotnosti musia sa vyrovnať. ako je to s magnetickými momentami
tak čo vieme. je to poradie hladín ako idú po sebe keď zoberieme do úvahy hlavné a vedľajšie kvantové číslo napr [4s 3d. keď sa bavíme o železe elektrónová konfigurácia je 3d6 4s2. spiny v orbitáloch sú 3d [↑↓] [↑] [↑] [↑] 4s [↑↨].
železo má najstabilnejšie jadro so všetkých prvkov. každé feromagnetikum sa hneď má snahu keď je magnetický tok natočí magnetické momenty domén do najblizsieho kryštalografickeho smeru. to je ale definícia s wiki. ale prečo práve železo. 3 prkvy čo idu poželeze majú jednu spoločnu vlasnosť. ich orbiltáli vrchný a spodný majú obidva spiny železo ↑↓ ↑ ↑ ↑ ↑ s ↑↓. pre kobalt ↑↓ ↑↓ ↑ ↑ ↑ pre s ↑↓. pre nikel ↑↓ ↑↓ ↑↓ ↑ ↑ s ↑↓. hladina s je rovnaká a vždy je zaplnená posledá orbital dvoma spinmi elektronov. všetky orbitály pre jednotlivé hladiny sú zaplnené. pri železe môže zohrať aj to že má párny počet protónov. je prvé ktoré má všetky orbitály zaplnené. orbitáli nedžia pevne pri jadre pre svoku konštelaciu.
to čo som hovoril o tých štvorčekoch to sú spiny v jednotlivých orbitáloch elektronov. a železo má najväčšiu väzobnú energiu jadra, nie celkového atómu. takže čo som písal (11,) sú spiny elektronov v orbitáloch. myslím že sa k tomu vyjadrite
teraz pozerám na wiki tam je to úplne opačne ako som si myslel, železo má najväčšiu vazobnú silu jadra zo všetkých prvkov ale prečo je to železo. pri feromagnetikách je hladina s2 a vrchné vrstvy sú po dva orbitáli pri jadre je len po jednom orbitáli vo vrstve železo 3d (21111) 4s(2) kobalt 3d(22111) 4s(2) nikel 3d (22211) 4s(2).
neviem nájsť tú anglickú stránku. ešte raz železo 3d6 4s2 to je elektronová konfigurácia. v niektorých prvkoch v 3d chýba orbitál, neviem presne ktorý to je asi pre vanád 3d 4s2 je 3d5 ((1) (1) (1) ( ) ( ) 4s2 (11,)) nie som si presne istý, vlastne pri s niekedy je s1 ((1) ( ). predstav si štvorček napr. ((11,) orbitály sa v jednej vrstve križujú, (1) ide orbitál dole jedným smerom (1,) orbitál ide iným smerom ako ten predtým, ( ) tá vrstva nie je zaplnená. ono fyzicky to bude vyzerať ináč prázne štvorčeky vrstvy ktoré su prázdne tak v skutočnosti sa pritiahnu k jadru (orbitály. atóm bude menší. myslím že sa to volá planetárny popis atómu. pri magnetizácii sa elektrické dipóly (orbitál ktorý sa otáča okolo jadra sa natáčajú v smere toku mg poľa. pri hladinách sa hovorí o deformáciách elektronových orbitáloch nakreslené sú ako sú usporiadané mg. môže to byť pravdepodobne to o čom hovorím. asi je to tak ako sa môže elektronový obal otočiť.
nie zle si ma pochopil. čo som pozeral obrázky tak 3d môže mať neviem ako to mám nazvať počet orbitálov v jednej vrstve v sú usporiadané do vrstiev nad sebou (páry elektrónov sú v jednj vrstve. pri hladine 3d je 5 vrstiev orbiltálov, na hladine 4s je iba jedna vrstva. orbitály ako sa skladajú viem na tej stránke to bolo pekne rozpisane (neviem ju nájs. jednotlivé vrtvy boli kreslené do takých štvorčekoch so šípkami. viem ako sa spájajú hladiny tam kde toje tak je 4s 3d ale zapisuje sa to podľa kvantového čśla. vhladine sú tie orbitáli zakreslené pri železe d3 6 (2 1 1 1 2) na hladine 4s je (2) tá dvojka je počet tých šípok tie šípky ale majú aj svoj smer. napíšem to podľa smeru tých šípok šípka bez čiarky bude smerovať dole. pre železo d3 = ((11,) (1) (1) (1)) pre 4s je ((11,)) je to dopodrobna zakreslená elektronová konfigurácia
ešte dodám slupky a podslupky sú definované kvanovým číslom to čo ja som písal 3d (2 111) 4s (2) to budú asi vzdialenosti orbitálov od jadra a 2 znamená že sa na tej hladine kryžujú elektróny v tej vzdialenosti od jadra.
tomu by mohol byť najmenší magnetický moment x^2 pravdu povediac neviem znamená že je na osy z viem ako vyzerá. nie som si istý či hovorím zrozumiteľne. keď je najmenšia sila medzi vonkajšou slupkou tak nám môže mg pole vytiahnúť s orbitálu 1 elektrón a zaplní ho druhý s hladiny s. podobne je to s kobaltom alebo niklom ale tam už je slupky v d (2 2 1 1 1) a pri nikli (2 2 2 1 1) atóm je zrejme väčší a slupky sú už viac ako (2) jedna hladina v d kde sa elektróny kryžujú. takže ak vyberiem zo slupky jednom orbitály elektrón ten skočí do hladiny f a orbitál doplní elektrón z hladiny s. k tomu asi tiež pomáha kryštalizácia atómov. (napíš čo si o tom myslíš.
ano som sa trochu doplietol. číslo pred číslicou je kvantové číslo a vlastne udáva ako je hladina vzdialená od atómu. niečo som ale našiel. hladina 3 d má peť akýchsi slupiek usporiadaní orbitálov v obale. železo má orbitáli rozložené v slupkách a podslupkách to je hladina 3d (2 1 1 1 1) hladina s je pri jadre 4 značí kvantové číslo (ako ďaleko je od jadra. hladina s je prvá hladina. 3d a 4s znamená že to takto postupuje nemôže byť voľná hladina medzi tým. pri hladine s je kvantové číslo 4. potom pre železo nám vychádza 3d6 4s2. značí nám že pri hladine d môže byť 6x2 elektrónov a pri hladine s môže byť naraz 2x2 elektrónov. (dva orbitáli. pri slupke 2 sa elektróny kryžujú. keď si všimneme železo tak nám vychádza že keď máme rozoloženie 3d 6e 4s 2e tak keď to rozpíšem do slupiek tak máme 3d (2 1 1 1 1)e2 4s (2)e.2. to nám znamená že medzi hornou slupkou a jadrom by mala byť najmenšia coulombovská sila pri takom usoriadaní a práve tomu vyhovuje železo.
ale aby som to umiestnil na správnu mieru, tak prvé číslo je kvantové písmeno nám udáva počet elektrónov v obale ale rozmiestnenie nám udáva ako sú rozložené vrstvy a posledná vrstva valenčná nám udáva chemické vlastnosti atómu, počet atómov závisí od počtu atómov. ak počet atómov vo vrstvách nie je presný tak skáču do nižšej vrstvy pretože tá je bližšie k jadru alebo keď je menší tak to som si nie istý napr 3d4s-5e^2 pri 3d4s-6e je vyrovnaný 3d4s-e7^2 skáču do s resp e = 8 tak vtedy je feromagnetikum. pre feromagnetikum potom musí znamenať že počet elektrónov musí rovný 2mocnine počtu elektrónov môžu v orbite existovať 2 elektróny s rôznými všetkými hodnotami. potom pri feromagnetiku by platilo opačne ako ste napísal od čím menej pritiahne elektrónov tak je lepšie feromagnetikum. a ten atóm musí mať energetické hladiny 3d, 4s. tzn čím je foremnejší tak tým je lepší. mení sa iba 3. vrstva v obale elektrónu.
no neviem ja by som sa hanbil ukázať stranícky preukaz ja som bol v spoločnosti kde na komunistov poukazovali ako na nejaký odpad
tu som si všimol jednú vec, násobok počtu elektrónov v hladiách + všetky hladiny s kovou odpovedá iba železo. 3d e6 + 4s 2 = 26. 3*6=18+2*4=18+8=26. hladiny elektrónov 2 , 8, 14, 2. nie som si istý či to má vplyv na feromagnetizmus. ostatné majú väčšiu 3 hladinu.
toto čo robí teraz pravica nie je nejaká revolúcia proti abstraktným gorilám ale marketingový ťah pred voľbami.
máš pravdu tie články som písal trochu chaoticky. malo to začať účinkami elektrických nábojov elektrické pole elektrický prúd elektrostatická intenzita elektrostatický potenciál napätie. vtedy boli účinky prúdu tepelné (nevedeli ich ináč interpretovať a zistili magnetické účinky. zistilo sa tiež chemické pôsobenie el prúdov. mali sme základné vzťahy medzi veličinami ako je el. sila el. práca el. výkon. definície prúdu a napätia. vytvorili sa chemické zdroje napätia. prepočítali sa mg účinky. s kondenátorom leydenská fľaša nie som si istý ako to bolo a kedy ale coulomb navrhol permitivitu (elektrostatickú vodivosť ale s kondenzátorom ako takým to neviem ale maxwell už musel počítať (posuvný prúd. viem prečo sú materiály magnetické a prečo vodia a prečo su polovodiče ale pravdu povediac musím si to podľa mendelejevovej tabulky preštudovať ale s magnetizmom je to naozaj dosť neprebadaná oblasť pretože znovu nastáva otázka magnetických domén s ohľadom na trvalé magnety (elektrické domény
a pokiaľ budeme mať takých vzdelaných ľudí ktorý nemajú len električkové vysoké školy. pr. doviezli sme vagóny regio s čiech, počul som názor že to sú najhoršie vagóny s čiech, pýtam sa prečo nevieme vyrobiť niečo u nás z vlastnej hlavy? bohužiaľ našá inteligencia nie je schopná niečo také vytvoriť, pretože na električkových školách sa vyššia fyzika neučí treba demonštrovať za to aby naša mladá inteligencia nebola až taká sprostá
ludia by sa mali schádzať ktoré konkretne riešia nejaký problém a nie na politicky orientovaných demonštráciách kde je to iba marketing pred voľbami.
straty pri striedavom prúde sú tepeľné a jalové, (na reaktancii a pri magnetických strojoch na striedavý prúd (transformátory najviac sa prejavujú aj histerezne straty v železe. odporové straty vznikajú stratou energie prechodom elektrónov medzi atómami
Už konečne by mohol Kňažko aj Budaj povedať ako to skutočne bolo. jedno je zohnať ľudí a druhé je zabezpečiť tecnickú realizáciu. prenosové vozy, pódium o inom technickom vybavení pri demonštrácii nehovorím. alebo mám veriť eštebákom že oni organizovali tieto zhromaždenia a hovoria, vždyť havel a klaus byli naši lidé. nič by som nehovoril keby mali iba nejaké tlampáče ako to obyčajne býva na námestiach kde je to neplánované. tieto mítingy boli plánované a mali politickú podporu. Nech vysvetlia ako to bolo s prenosom, kto dal aparatúru viem.
Ďakujem, tiež som sa pomýlil niekde jantár mal byť miesto ebonitu, napätie je definované prácou elektrického náboja, resp. rozdielom potenciálov. nabudúce chcem niečo napísať o jednotkách tak tam to dúfam napravím.
píš trochu polopatisticky málo kto na tom blogu vie čo je vlastne jadrová reakcia
Odporúčame