Velka fronta na pomaranče.naraz si chlap v rade poriadne ulavil.Gazdina za nim to zavoňala a poklepala mu po pleci.Kde ste prosim Vas zohnali fazulku?:-))))))
Velka fronta na pomaranče.naraz si chlap v rade poriadne ulavil.Gazdina za nim to zavoňala a poklepala mu po pleci.Kde ste prosim Vas zohnali fazulku?:-))))))
Ja sa neoháňam ale davam autentický Zápis 78. (mimoriadnej) tajnej schôdze tretej vlády, uskutočnenej v stredu dňa 16. apríla 1947 doobeda v budove Úradu predsedníctva vlády.
Námestník dr. Fierlinger uvádza:
Bolo by zbytočné a škodlivé, keby sa riadenie o žiadosti o milosť preťahovalo a námestník zdôrazňuje v závere svojho prejavu, že ministri sociálno-demokratickej strany budú hlasovať proti udeleniu milosti.
Považuje preto za účelné, aby vládu menom Komunistickej strany Slovenska zoznámil so stanoviskom, ktoré dnes strana zaujala na schôdzi predsedníctva Slovenskej národnej rady. Štátny tajomník Vl. Clementis potom číta obsiahle prehlásenie, v ktorom sa Komunistická strana Slovenska ROZHODNE VYSLOVUJE PROTI UDELENIU MILOSTI A PRE VÝKON SPRAVODLIVÉHO TRESTU. DOMÁHA SA TOHO, ABY ROZSUDOK SLOVENSKÉHO SÚDU BOL REŠPEKTOVANÝ PEZ VÝHRAD A TAKTIEŽ VYKONANÝ.
Národný súd v Bratislave sa po vyhlásení rozsudku, vyslovujúceho trest smrti, uzniesol podľa ustanovenia § 19, odst. 2 nariadenia Slovenskej národnej rady zo dňa 16. mája 1945, č. 33 Zb. n. SNR o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov o zriadení ľudového súdnictva, v znení vyhlášky zo dňa 14. mája 1946, č. 58 Zb. n. SNR, ŽE NEDOPORUČUJE UDELENIE MILOSTI.
ani predsedníctvo Slovenskej národnej rady NEDOPORUČILO, ABY SA MILOSŤ UDELILA,
vláda, predkladajúc žiadosť o milosť podľa zhora citovaného ustanovenia protokolu prezidentovi republiky, NEDOPORUČUJE, ABY ŽIADOSTI VYHOVEL.
Títo hrdlorezi nešetrili ani malé deti, vrátane nemluvniat. Stávalo sa, že potúžení alkoholom a požehnaní ich kňazom Hederom, pred zhodením do horiacej vápenky vytrhávali matkám z náručia aj niekoľkomesačné nemluvňatá, ktoré buď vyhodili do vzduchu a strieľali, alebo chytili za nožičku a hodili o stenu vápenky. Šialené matky pri pohľade na túto hrôzu sa samé vrhali do horiacej vápenky - a niektorým v krátkej chvíli obeleli, či ošediveli vlasy. Jeden Boh, jedna rasa, jeden národ. Také je a bolo heslo týchto pohrobkov.
V rokoch 1944 - 1945 dosiahli maximálne počty 38 POHG, 6 poľných rôt a 3 poľné prápory - úhrnom v HG asi 5900 mužov. Mužstvo pozostávalo zo zradikalizovaných a deklasovaných živlov, príslušníkov pohotovostných a špeciálnych jednotiek Hlinkovej mládeže, Slovenskej pracovnej služby, povstaleckých zbehov a zajatcov. Vynikli brutalitou a terorom v bojových, spravodajských a bezpečnostných akciách proti SNP po boku nemeckých okupačných síl.” Výsledkom ich teroru a zločinov bolo 211 masových hrobov, 90 vypálených obcí a osád, vyše 5300 zavraždených, tisíce odvlečených do koncentračných a zajateckých táborov. Prezident Tiso tieto výčiny priečiace sa ľudskej morálke považoval za potrebné na zabezpečenie poriadku a pokoja na Slovensku. Títo hrdlorezi nešetrili ani malé deti, vrátane nemluvniat.
Iniciátorom bol František Ďurčanský,
10) 05. 11. 1944 hromadné popravy slovenských vlastencov, prevádzané nemeckými a slovenskými fašistami, kde obeťami boli aj deti, vrátane nemluvniat,
11) 05. 02. 1945 slovenská vláda odovzdala nacistom politických väzňov, ktorí boli odvezení do koncentračných táborov,
1) 05. 09. 1939 vstúpilo Slovensko do vojny s Poľskom po boku Nemecka,
2) 25. 04. 1940 bol vydaný zákon o “židovských” podnikoch na Slovensku, ktorý legalizoval arizáciu
židovského majetku,
3) 24. 11. 1940 slovenská vláda pristúpila k fašistickému paktu troch mocností,
4) 23. 06. 1941 slovenská vláda sa pripojila k útoku Nemecka proti Sovietskemu zväzu,
5) 09. 09. 1941 slovenská vláda vydala “židovský kódex” obsahujúci represívne a diskriminačné opatrenia,
6) 12. 12. 1941 slovenská vláda vyhlásila vojnu Veľkej Británii a USA,
7) 25. 03. 1942 bol prvý transport židov poslaný zo Slovenska do nacistických vyhladzovacích táborov,
8) 07. 09. 1944 Jozef Tiso vydal príkaz k organizovaniu Pohotovostných oddielov Hlinkových gárd proti účastníkom SNP. Títo zločineckí hrdlorezi sa neštítili za živa upaľovať ani deti,
9) 20. 09. 1944 skupina “mladých ľudákov” poslala Jozefovi Tisovi návrhy na záchranu režimu a žiadala “vyriešiť do všetkých dôsledkov” židovskú a českú otázku.
Pravda je ze aj po smrti Hitlera Tiso spolupracoval s nacistami.....
Nuz, ked uz polemizujes manowar tak aj sudruh Husak nesuhlasil z omilostenim Tisa ale on mu ani vlas na hlave neskrivil...
Povereník spravodlivosti dr. J. Štefánik vo veci rozsudku nad dr. Tisom a spol. si nevyžiadal ani stanovisko zboru povereníkov, ani jeho predsedníctva, preto jeho návrh na Tisovu milosť treba považovať za jeho osobný návrh. JA S NÁVRHOM POVERENÍKA ŠTEFÁNIKA NESÚHLASÍM.
Bratislava, 16. apríla 1947, 17 hodín
Dr. Gustáv Husák, predseda zboru povereníkov
Tiso v spolupráci s Nemcami plánovite a zámerne rozbíjal československý štát už pred rokom 1938. Je zodpovedný za vyhlásenie vojny spojencom. Povolal hordy nemeckých vojakov proti bojovníkom Slovenského národného povstania. Je zodpovedný za hromadné vraždy najlepších slovenských vlastencov. Všetko vsadil na nemeckú kartu a s Nemcami išiel až do konca, aj v dobe, keď už na území Slovenska bojovala Červená armáda a československá zahraničná armáda. Nesúdime len Tisa, s Tisom súdime ľudáctvo, fašizmus, zradu a kolaborantstvo, ktorých Tiso je hlavným a najvyšším predstaviteľom. Bolo by nemravné a nespravodlivé, keby sme previnenie a zločiny omnoho menších zradcov trestali smrťou a najväčšiemu slovenskému zradcovi a kolaborantovi dali milosť. Každý kompromis v Tisovej veci je proti záujmom demokracie, čs. jednoty a čs. štátu. Kompromisom nič nevyriešime – na jednej strane vyvoláme nespokojnosť, na druhej nebezpečné nádeje, mravný a politický zmätok a chaos.
„Vláda, zabývajúca sa žiadosťou obhajcov dr. Tisa o udelenie milosti, spojenú s návrhom na priznanie odkladného účinku, ktorú Kancelária prezidenta republiky postúpila vláde listom zo dňa 16. apríla 1947, č.j. T 770/47 k prejednaniu podľa čl. I. písm. b) protokolu zo dňa 11. apríla 1946, sa uznáša takto:
Vzhľadom k tomu, že
Národný súd v Bratislave sa po vyhlásení rozsudku, vyslovujúceho trest smrti, uzniesol podľa ustanovenia § 19, odst. 2 nariadenia Slovenskej národnej rady zo dňa 16. mája 1945, č. 33 Zb. n. SNR o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov o zriadení ľudového súdnictva, v znení vyhlášky zo dňa 14. mája 1946, č. 58 Zb. n. SNR, ŽE NEDOPORUČUJE UDELENIE MILOSTI.
ani predsedníctvo Slovenskej národnej rady NEDOPORUČILO, ABY SA MILOSŤ UDELILA,
vláda, predkladajúc žiadosť o milosť podľa zhora citovaného ustanovenia protokolu prezidentovi republiky, NEDOPORUČUJE, ABY ŽIADOSTI VYHOVEL.
Schôdza sa prerušuje na dobu od 17.25 do 18.10. Potom sa ujíma slova opäť predseda vlády Kl. Gottwald, ktorý číta ešte jedno oznámenie predsedu Slovenskej národnej rady a dodáva, že dostal tiež telegram od predsedu zboru povereníkov dr. Husáka, ktorý zaujíma stanovisko k návrhu na udelenie milosti, podanú povereníkom spravodlivosti. Prehlasuje, že povereník urobil tento návrh bez vyžiadania názoru zboru povereníkov či jeho predsedníctva. Dr. Husák zdôrazňuje, že NESÚHLASÍ s podaním návrhu.
Nepovažujem proste za možné, že by Tisova osoba, znovu ešte i po tejto strašnej vojne, v ktorej vystupoval ľudsky tak nedôstojne a politicky tak krajne nešťastne a o udalostiach tak žalostne neinformovane – ukazuje to celý priebeh a výsledok vojnových a povojnových udalostí – mohla ešte teraz hrať medzi nami úlohu rozbíjača národnej a štátnej jednoty, mieru a konsolidácie štátu a vyvolávať dokonca vládnu alebo ústavnú štátnu krízu. Preto v prípade, že by vládou nebola Tisovi navrhnutá milosť, podriadim svoj postup tomuto politickému hľadisku a svoje osobné stanovisko potlačím.
Za druhé je to otázka politická a v istom smere i otázka ústavná. Podľa znenia doposiaľ platnej ústavy vyžaduje moje udelenie milosti kontrasignácie zodpovedného ministra. Keďže v prípade Tisa ide o vec politickej povahy, bude sa o doporučení či nedoporučení milosti uznášať vláda ako zbor. Musím teda predovšetkým počkať, aké v tejto veci bude uznesenie vlády a ako bude znieť návrh podpísaný pánom ministrom spravodlivosti a mne predložený. Pokiaľ tento návrh vlády bude znieť na udelenie milosti, opakujem to, čo som práve povedal, že milosť odsúdenému Tisovi podľa vládneho návrhu UDELÍM.
Cez tieto skutočnosti by som však chcel o otázke milosti uvažovať úplne objektívne a nezávisle. Pre mňa je to otázka dvojakého charakteru: predovšetkým je to otázka rýdzo ľudská. IDE TU PREDSA O ĽUDSKÝ ŽIVOT! A tu úplne jasne hovorím, že proti udeleniu milosti odsúdenému Tisovi nie som. SOM OCHOTNÝ MILOSŤ MU UDELIŤ.
Porúča sa Vám s úprimným pozdravom
Váš dr. Edvard Beneš, v.r.
Príloha k zápisu tajnej schôdze vlády 16. apríla 1947 – Prejav ministra národnej obrany Ludvíka Svobodu
Na ospravedlnenie Tisa sa uvádza, že jeho prípad je treba posudzovať tiež z hľadiska cirkevného a medzinárodného. Nesúhlasím s týmito námietkami. Nesúdime kňaza, ale zradcu, rozbíjača čs. štátu a zločinca. To, že Tiso je kňaz, je pre neho len priťažujúcou okolnosťou, lebo sprofanoval kňazský a cirkevný úrad v dobe, keď tisíce iných kňazov statočne bojovalo proti nacizmu a umierali v koncentrákoch a v žalároch.
Ani zahraničné politické námietky neuznávam. Práve naopak. Demokratická a bojujúca cudzina sa na nás díva a čaká, či ako mladý štát zúčtujeme so zradou na štáte, do akej miery, s akou dôslednosťou a pravdou uhájime a obránime ideu československého štátu. Preto pevný a rozhodný postup v Tisovej veci upevní dobré meno a pozíciu československého štátu medzinárodne i politicky.
Ludvig Svoboda:Preto ako minister národnej obrany, ako legionár, zahraničný vojak, ako človek a čs. občan v záujme spravodlivosti a štátu prehlasujem a žiadam, aby bol rozsudok trestu smrti nad Tisom vykonaný. Ak zvíťazila v poslednej vojne naša sloboda, demokracia a Československá republika, potom musí Tiso a všetko, čo predstavoval a znamenal, zmizli v prepadlisku dejín. Nezáleží na tom, čo dnes povie hŕstka poblúznených Slovákov a zahraničných pozorovateľov. Dôležité a rozhodujúce je, čo o nás povie národ a história za päťdesiat a sto rokov. Podľa toho súďme a podľa toho rozhodujme.
Prameň: SÚA-AÚV KSČ, fond 83, a.j. 302.
Odporúčame