Som šťastný človek, lebo nepoznám nenávisť
Táto témy by bola dobrá, keby sa niesla vo všeobecnej, hodnotovej rovine. Aj tak je sporná, no kvalitní diskutéri by na ňu vedeli zaujímavo písať/rozprávať.
Ale aplikovaná na konkrétne osoby, krajiny, národy...je "fuj". A pseudodebata, ktorá vznikla je doslova nechutná až odporná.
Aj prístup k nosnej téme je zlý. Zbytočne by som sa tu pokúšal diskutovať sám so sebou. Určite ale nie som zástancov nezmyslov typu "miluj svojho kata" či "kto do teba kameňom ty doňho chlebom". No a aplikovať toto na konkrétnych ľudí - nezmysel.
Slovák sprznil aj prikázanie (imperatívum či čo to je), ktoré má znieť: ži, nechaj žiť, pomôž prežiť na úbohé ži a nechaj žiť.
Nuž...žiť a nechať žiť je ultraľahké: nechám rásť trávu, neničím stromy, nezabíjam vtáčiky (?). To najťažšie a najdôležitejšie Repovitý vykopol, vynechal: pomôž prežiť. To je náročné, nebezpečné, obetavé. Nevravím, že to niektorí nerobili/nerobia.