Navyše, mám taký dojem, kresťania sa "prestali báť" Boha. Akosi jeho výnimočnosť trestať a chváliť sa ukazuje ako cesta neschodná, netransparentná a teda pre človeka nezaujímavá. Už i zázraky a dôkazy fungovania náboženských zvláštností a inotajov sa vytrácajú a nevznikajú "nové". Cirkev vôbec svojou programovou náplňou a dogmatickou tvrdou štruktúrou zišla zo svojej cesty a neponúka terajšiemu kresťanovi žiadne "cirkevné úspechy a kresťanské výnimočnosti". Cirkev jednoducho začína tápať, lebo veda a extrémne variabilný až agresívny životný štýl (workoholizmus, záujmová činnosť, nutnosť uživiť rodinu) ide míľovými krokmi dopredu. Cirkev nezachytila skutočnosť obmeny ľudského materiálu, ktorý je na vyššom stupni skôr emotívneho a rozumového chápania a vývoja ako boli generácie pred nami. Nastala doba technického rozvoja bez spolupatričnosti s líniou viery, ktorá v tomto bode verejno-spoločenského programu zlyháva. Mladým nie je direktívne dokazovaná a vyžadovaná potreba viery.


