Ľudia veriaci musia mať nejakú predstavu o fungovaní stvoriteľa, o fungovaní duše po smrti. Aj keď sú to všetko výmysly, konšpirácie a účelné prispôsobovania "pravdy", veria svojim taľafatkám, veria ilúziám, ktoré im poskytuje cirkev a vlastná "rozumová" iniciatíva. To všetko sú len bludné vymysly, očakávania a snaha o dotvorenie obrazu spoločnosti, kde si každý (dobrý kresťan) nachádza svoje teplé miestečko medzi zomrelými. Snaha, vidina takejto iracionálnej "skutočnosti" posúva človeka do pozície očakávania stretu so svojimi najbližšími, ktorých tak vrúcne oplakal a odprevadil z tohto nášho pozemského sveta. Samozrejme, predstava je jedna vec a neexistujúci posmrtný život vec druhá. Ale, je príjemné sa nechať unášať myšlienkou trvalého života, ktorý je tak fantasticky rozprávkový, tak vznešene abnormálny, že by malo byť trestom čosi také si namýšľať. A ľudia to samovoľne robia, nádejajú sa a očakávajú svoju zaradenosť do rajského spoločenstva aj napriek tomu, že zhrešili.


