Zmienim sa stručne ešte o svojom podozrení, že veriaci Boha neradi definujú preto, lebo by mu museli pripísať superlatívne vlastnosti a racionalisti sa už oddávna zabávali na tom, ako si všetky také vlastnosti nutne protirečia. Ukážem to na príklade Božej všemocnosti a vševedúcnosti. Ak by Boh napr. v roku 1700 vedel, čo sa stane v roku 1800, nemohol by to v roku 1750 predsa zmeniť! Ono by sa to muselo stať, lebo Boh vedel, že sa to stane. Bohu známa (v r. 1700) budúcnosť (o r. 1800) teda Boha obmedzuje v prítomnosti (v r. 1750). Mohli by sme iste pripustiť, že človek má takú slobodnú vôľu, ako sám Boh. Potom by človek mohol mať slobodnú vôľu konať nezávisle od Boha a teda Boh by nevedel, čo človek urobí. Lenže to by znamenalo, že Boh nepozná budúcnosť závisiacu od ľudskej slobodnej vôle, čo mu tiež nepridáva na vážnosti. Boh by hádam mohol poznať budúcnosť ako množinu možných alternatív. Mohol napríklad vedieť, že ak nechá Hitlerovu mater porodiť Adolfa, dôjde k svetovej vojne.
