Prečo by som mal mať potrebu sa niekomu klaňať. Ak ano, nájdu sa takí, tak je to niekto, kto v mojom povedomí rozprúdil silný životný príbeh, motiváciu, usmernil moje životné kroky, chápanie. To môžu byť rodičia, vedec, dajme tomu napríklad Einstein, Newton, Maxwell a iní alebo filozofovia, môj inteligentý a rozumný nadriadený, výnimočný športovec, obľúbený herec ... Ide skôr o prínos v danej veci ani nie tak o meno. Einstein sa mohol volať aj inak, ale o jeho špeciálnu a všeobecnú teóriu relativity. Nemôžem sa klaňať Bohu, keď sám neviem, či On sám stvoril tento svet alebo svet vznikol nejak inak. To ako keby som sa klaňal pri hrobe neznámemu vojakovi a v hrobe by nikto nebol pochovaný. Na všetko čomu veríš musíš mať buď jasnú predstavu, prečo tomu veríš alebo je to vecou istej vernostnej zotrvačnosti. Napríklad, ak by si neveril, nebol istý tomu, že voda nie je z vodovodu otrávená, tak by si ju nikdy nedal do úst. To isté platí s potravinami a podobne.


