Spomenuli sa tu učňovky. Kto neuspel (nemal na to) na prijímačkách na priemyslovku alebo gymnázium, bol nútený študovať učňovku (bez alebo s maturitou). Vzácne študijné exempláre dokázali vyštudovať z učňovky aj vysokú školu a poviem vám, v dobe socializmu taká strojarina, to nebola prechádzka ružovým sadom. Druhá vec bola, získať výučný list a mať tým okamžite prácu. Lebo, pracovať bolo povinné. Kto nemal pečiatku zamestnávateľa v občianskom preukaze, mal problém. Dnes nechápem, kto robí takého frézara, sústružníka, nástrojára. I keď, tie stroje sú už dnes o úplne niečom inom. Možno sú to už práve tí strojní inžinieri. Mať doma takého nástrojára znamenalo aj pre samotnú rodinu zručného človeka k oprave domu, vodovodu, bežných domácich kutilovských závad. Ak dnes si domov zavoláte odborníka (kachličkár, dlaždič), tak sa dozviete, že buď vyštudoval čosi pre neho nepraktické alebo jednoducho nedoštudoval. Robiť takého kominára je pre dnešného mladého človeka ťažko predstaviteľný job.


