Cirkev si každý veriaci, ale aj ateista predstavuje ako inštitúciu morálne čistú, ako etalón spravodlivosti a Božskej naplnenosti. Cirkev nikdy taká nebola a ani nebude. Je zvláštne, že veriaci nikdy nepochopili jej odlúčenosť od Boha, absolútnu spoločnú nekonzistenciu (ak by existoval, musel by sa za ňu hanbiť) a teda veria v jej vzájomnú integráciu s Bohom ako aj samotného Boha. Čo sú dve rozdielne absurdné viery. A to my vlastne ani nevieme, čo sa za svinstvo deje za bránami kláštorov a farností. To, že mnohé škandály kňazov sa dostanú na povrch, to sa dá pochopiť - normálna ľudská túžba zdravého jedinca po sexe. Ale, veriť v Boha a pritom ho absolútne ignorovať. To je silná káva aj pre neveriacich. A tým len cirkevná odnož dokazuje skutočnosť, že Boh neexistuje, lebo inak by nemohlo, už z jasného a nekompromisného princípu (viem a verím, že Boh existuje ?!) vzniknúť memento sexuálnych škandálov kňazov. A nepíšte mi, že človek je omylný. Veriaci - NESMIE BYŤ. Inak neverí v Boha !!!


