Príspevky používateľa

• Komu patrí Povstanie
  

  Na SNP predsa nemožno pozerať inak, len ako na odboj slovenského ľudu proti vtedajšiemu fašistickému režimu. Ako na morálnu povinnosť jednotlivcov pomôcť zmene režimu, nastoliť slobodnú vôľu slovenského národa a vymaniť sa spod nacistického jarma. Ak by Nemci vojnu vyhrali, určite by SNP bolo zanedbateľnou a nepodstatnou akciou. Na druhej strane je pravda, že aj bez SNP by Červená armáda porazila Hitlera a zvíťazila vo vojne. SNP je tým výnimočné, že vôbec slovač bola odhodlaná sa vzoprieť Hitlerovskej nadvláde a s nasadením vlastných životov sa pokúsiť o komplikáciu postupu nemeckých vojsk smerom na východ. Aj napriek nezdaru, už len kvôli padlým, si SNP zaslúži náš obdiv a hrdosť. Dnes by bolo neférové a nekorektné sa zamýšľať nad tým, čím bolo SNP pre náš národ prospešné, ale že vôbec bolo.

  Demon
  09.09.2014
  10:11
• 05. Prečo cirkev odrádza materialistov od viery v Boha? ?
  

  Vzájomná konfrontačná línia medzi matériou a vierou vzniká z dôvodu zachovávania pevnej a stabilnej materiálnej prízemnosti voči uletenej duševnej náboženskej abstraktnosti. Materialisti disponujú pravidlom poznanej prírodnej a prirodzenej elementarity a nepoznané nepriznávajú, nedefinujú, zbytočne s nepoznaným nekalkulujú. Nechávajú na rozpoznanie vede, vlastnému úsudku alebo nijak neriešia. Ak nepotrebujú to mať dnes vysvetlené, tak určite nechcú, aby boli niečím alebo aj niekým zavádzaní. Náboženská vetva prijala ideológiu Boha, tak ako ho definuje Biblia a Starý zákon. Duševný únik od prežívanej reality dopĺňajú zbytkom vlastných uvedomení a svoje poslanie na Zemi považujú za dočasné, prechodné. Nemajú k tomu síce žiadny dôkazový materiál, dostatočne presvedčujúci argument, ale tvária sa pomerne sebaisto na to, z čoho pramení ich „istota“. Teisti nemajú morálne právo vykrikovať, že jazero je plné rýb, pokiaľ žiadnu rybu z neho nikto nevytiahol.

  Demon
  19.08.2014
  15:45
• Ktorá láska je tá skutočná a pravá?
  

  To už potom aj vôňa, dych, jemnosť dotykov, celotelová neha, masírovanie tela na tých správnych miestach a partiách, to je len úvod. Už dosť, lebo nás tu niekto vyhlási za nemravných a posadnutých sexom. Ale, mali by pravdu !!!

  Demon
  19.08.2014
  14:40
• Ktorá láska je tá skutočná a pravá?
  

  Určite ano ...

  Demon
  19.08.2014
  14:36
• Ktorá láska je tá skutočná a pravá?
  

  Jedna skúsenosť, nie moja. Práve suseda má vydatú dcéru (zhruba 10 rokov, dve dcéry) a tesne pred ich odchodom na dovolenku do Chorvátska, sa jej dostalo do uší, že jej manžel ju podvádza. Samozrejme, odišli spolu na dovolenku s tým, že dcéra jej písala ako sa vzťah vyvíja. Najskôr manžel zatajoval ako sa dalo, potom už tvrdil, že pri milenke sa mu nikdy nepostavil (ale chodil k nej). Tak zahral divadlo na pláži si kľakol, požiadal ju o odpustenie a sľúbil jej, že to všetko už je minulosť. Na dovolenke sa správal ako ten najlepší otec na svete. Už sa vrátili z dovolenky, nechodí ani na volejbal, kde sa tajne stretával s milenkou a až ukážkovo sa správa a seká dobrotu. Len dokedy ho toto bude takto držať ?! Už raz keď ktosi zacíti iné lono, možno aj penis, nedá sa tomu odolať. Osobne si myslím. A tak dcéra zatiaľ vec nerieši, myslím, že v tomto štádiu je to rozumné, aj keď som susede navrhoval, aby si šla s mladou pohovoriť.

  Demon
  19.08.2014
  14:35
• Ktorá láska je tá skutočná a pravá?
  

  Milostný akt je predsa vysoká hra citov, nehy a slobodnej mysle.

  Demon
  19.08.2014
  14:26
• Ktorá láska je tá skutočná a pravá?
  

  Vidím, že si dokážeš milostný akt vychutnať tak ako sa patrí. K tomu, aby si mala z neho veľmi dobrý pocit, nemusí predsa byť zaťažovaná hlava. Snáď len kvôli tomu, aby taká aktivita, bola dostatočne nápaditá a nie stereotypná, aby bol aspoň jeden z dvojice vymýšľavý a nie obaja vyťažený jednou milostnou aktivitou. A už keď sme pri tom, milovanie nie je otázkou niekoľkých minút, ale aj celého krásne zvládnutého dňa. Milostný akt je aj o jedle, o vnášaní príjemností do produkovanej činnosti. Milostná aktivita je predsa na pokračovanie. Medzitým sa dá uskutočniť čokoľvek iné a vrátiť sa k nej, akonáhle sa dostaví chtíč na sex. Je to o prostredí, ktoré musí zaujať, o hudbe a dobrom vychladenom prípitku. A samozrejme o spôsobe dokazovania si vzájomnej spriaznenosti a oddanosti. Rozkoš a vzrušenie sú nárazovou zónou pri užívaní si orgazmov. Osobne si myslím, že v tomto by sme nemuseli ani pokračovať, obaja vieme, o čom je krásne milovanie a čo k nemu nesmie nikdy chýbať.

  Demon
  19.08.2014
  14:26
• Ktorá láska je tá skutočná a pravá?
  

  Človek už nechce druhý krát spadnúť do tej istej rieky, ale málokedy sám odhalí, že už podobnú alebo tú istú rieku veľmi dobre pozná.

  Demon
  19.08.2014
  14:15
• Ktorá láska je tá skutočná a pravá?
  

  Hmmm, v partnerskom vzťahu, vážne uvažujúcom pre spoločné trvalé spolunažívanie dvoch zamilovaných bytostí je tretia osoba vždy nazvyš a problémom. Jedine, ak obaja netúžia po niečom výnimočnom a odsúhlasia spoločne zvažovaný vzťah pretaviť do iného zoskupenia ako je heterosexuálna dvojica. Ale, to je už skôr mimo rámec bežného a aktivita skôr záujmová, nadštandardná. Mnoho ľudí nestráca čas a skúša súčasne niekoľko adeptov, z ktorých sa časom môže, ale aj nemusí vykryštalizovať žiadny vážny vzťah. Pokiaľ človek sa venuje len jednému a ten padne, tak stráca čas hľadaním nového vzťahu. Predsa, v počiatkoch hľadania sa nejedná o lásku, ide skutočne o nachádzanie zhody a porozumenia a až postupom času sa upravuje kamarátsky, priateľský vzťah na čosi tuhšie, perspektívnejšie. Navyše, ak sa výber tvorí v pokročilom veku, vstupujú do neho už aj iné skutočnosti, skúsenostné a opatrnícke hľadiská.

  Demon
  19.08.2014
  14:15
• Ktorá láska je tá skutočná a pravá?
  

  Niekedy je na škodu aby človek premýšľal nad istými vecami viac ako je to rozumné, potrebné. Je absolútne zbytočné sa pozastavovať nad rozjímaním, akým spôsobom vznikol tento svet, čo spôsobuje lásku, prečo milostný akt je taký fantastický a podobne. Na to, aby si si mohla svoj vlastný život užívať podľa vlastných predstáv a túžob potrebuješ len nejaký motivačný základ. Chuť do života, odhodlanie čosi príjemné pre seba urobiť, nebáť sa chytiť svoj osud do vlastných rúk. Predsa, milovať sa s priateľom, partnerom, manželom môže byť fantastické aj bez toho, aby si mala jasnú predstavu o tom, akým spôsobom vznikol vesmír. Nezaoberaj sa myšlienkami nepodstatnými pre žiadanú aktivitu. Nezaťažuj sa sekundárnymi abnormalitami komplikujúcimi jednoznačný a jednoduchý priebeh určitého stavu vecí. Mnoho ľudí sa stalo expertami na výrobu problémov a problematík len preto, lebo zvažovali množstvo vstupných údajov, ktoré si rovnica života ani vôbec nepýtala.

  Demon
  19.08.2014
  13:55
• Ktorá láska je tá skutočná a pravá?
  

  Rob tak, aby sa to dalo aj podobne prežívať. Všetko, čo človek dosiahol alebo aj nedosiahol, vďačí šťastiu, náhode, ale v prvom rade samému sebe. Ak by v tom nebol zainteresovaný človek, ľudská duša, nevznikol by tým ani priestor pre obdiv a počudovanie. Čítať nádherné životné príbehy iných a nevidieť sa v nich, znamená, nežiť život naplno, nenachádzať pre neho spriaznenosť, časovú a priestorovú lokalitu. Nie je jednoduché písať o niečom, čo nebolo umocnené vlastným pocitom, ale len abstraktným nekonečným snívaním, ovanom láskyplným ozónom. Nevšednosť prežitku je základom pre harmonický a pokojný život, pre jeho všetky životné atribúty, podmienky a strádania. Len ten zostane šťastný a na jeho tvári mu zotrvá nekonečný úsmev aj na smrteľnej posteli, kto s pocitom hrdosti môže skonštatovať, že svoj život nežil nadarmo. A mám taký osobný pocit, že takých ľudí v dnešnej dobe zrejme nebude veľa.

  Demon
  19.08.2014
  10:49
• Ktorá láska je tá skutočná a pravá?
  

  Ono, raz príde deň, keď budeš sa snažiť svoj život ohodnotiť, zamyslieť sa nad ním, nad sebou. Čo človek dokázal v ňom stihnúť a čo nie. Čím bol svojim blízkym prospešný a akým spôsobom prispel k vytváraniu pohody a príjemnosti v kruhu svojej rodiny, známych, kamarátov, priateľov, spolupracovníkov. Dostaneš sa k jednoduchému matematickému zrátavaniu plusov a mínusov a pod hrubou čiarou zistíš výsledok. U niekoho prirodzená realita, u mnohých nič nehovoriace štatistické údaje. V konečnom dôsledku iba akási spomienka na prežité, odtrpené alebo aj zmyselne a zmysluplne precítené. Za každý zbytočne premrhaný čas sa budeš musieť postaviť, zdôvodniť si jeho nenaplnenosť a zdokumentovať jeho príčiny a dôsledky. Preto ho treba žiť na plné obrátky, so všetkým, čo ponúka, čím disponuje a čím je sprevádzaný. Ten deň je nevyspytateľný a môže prísť kedykoľvek, dokonca aj nečakane a nepripravene. O to to bude náročnejšie.

  Demon
  19.08.2014
  10:34
• Ktorá láska je tá skutočná a pravá?
  

  Nepísal som o prvej láske, ale osudovej. Tá môže prichádzať aj po niekoľkých už prežitých. Možno menej citových, ale pritom hlbokých. V každom prípade hodných za povšimnutie, zapamätanie. Lásku nemôžeš dostať od nikoho do daru. Láska nie je vec, ktorú by si uchopila do rúk. Možno v prenesenom význame je to možné. Ak objímaš svojho milovaného človeka, tak ju cítiš snáď aj rukami, celým telom. Láska sa totiž časom kryštalizuje, dotvára, aj keď existujú lásky na prvý pohľad. Transplantovať srdce z človeka do človeka, to už vieme, ale lásku nie (Aznavour). Umenie lásky je doslova a do písmena umením a ako každé iné umenie má svoje väčšie a menšie talenty i svojich géniov (František Xaver Šalda). Zmysel lásky je zhoda duše a tela, nie ich rovnakosť (Arión). Ženské srdce je práve vtedy najviac choré láskou, keď nemá koho milovať (Ernst Moritz Arndt). Žiadna láska nás neuspokojí natoľko, aby sme po nej stále netúžili (Francis Bacon).

  Demon
  19.08.2014
  10:09
• Ktorá láska je tá skutočná a pravá?
  

  Vieš rozpravkarka, som typom muža, ktorý ide v mnohých životných situáciách na doraz. Nech je to práca, ktorá ťa musí baviť, šport, ktorý robíš z presvedčenia, že ti čosi poskytuje, žena, priateľka, milenka, že ti dodávajú energiu, nehu, životnú poživačnosť.Pozitívnosť myslenia je druhá moja charakteristická črta neumožňujúca prepadať nezdarom a životným prehrám.Po tretie je to absolútne, možno až nemiestne vtipkovanie, skôr by som povedal navodzovanie príjemnejšej atmosféry ako je tá, ktorá práve nastala. A nech je to trebárs aj samotný pohreb Nemyslím tým akt, ale skôr už uvoľnenú atmosféru na kare.Som proste živel, prejavujúci sa citovo, ale na druhej strane schopný, keď treba, aj použiť ráznosť a dôraz.Mám množstvo záujmov, koníčkov, aktivít, ktoré ma napĺňajú a posúvajú každá z nich iným smerom. Ja sa ale absolútne v živote nenudím, ale skôr hľadám časové možnosti, ako sa ku každému z nich dostať, prepracovať. Som v podstate, šťastný človek.A s tým sa chcem podeliť aj s ostatnými.

  Demon
  19.08.2014
  09:36
• Ktorá láska je tá skutočná a pravá?
  

  Čo sa týka pravosti samotnej lásky, dokáže ju popísať, prežívať, len ten, kto je osudovou láskou opantaný, kto pociťuje k svojej milovanej bytosti čosi príjemne nezvyčajné, obohacujúce a motivujúce. Láska je inšpiratívna, ale na druhej strane iracionálna, citovo podfarbená. Kto prežije nádherný milostný románik, kto sa v živote angažuje vytváraním priestoru pre vznik a existenciu lásky, ten ju obyčajne aj dosiahne. Iste, k tomu je nutná aj riadna dávka šťastia, ale i utrpenia, viery v jej dosiahnutie, ale aj sklamania z neúspechu. Láska nie je darom, ale kurzom človeka, pre ktorý by mal existovať, večer zaspávať a ráno sa zobúdzať a tým dodávať zmyslu života ten správny a jednoznačný smer. Nezažiť lásku, nepoznať jej chúlostívé hranice, neabsolvovať nekonečnú hĺbku vzťahu, neprežívať jej slastné očarujúce momenty ale aj nepríjemné vrtochy, to je ako byť pri mori, ale nekúpať sa v ňom. Aj ten, kto nevie plávať, by mal minimálne vyskúšať ako chutí more.

  Demon
  19.08.2014
  09:05
• Ktorá láska je tá skutočná a pravá?
  

  Príbehy čerpané zo života a odrážajúce rozdielnu boľavú skutočnosť. Na to, aby sme mohli zavrhovať alebo naopak aplaudovať chovaniu všetkým aktérom v oboch životných príbehoch, musíme poznať podstatu ich správania. A to málokedy je nám umožnené. Preto nám nerobí problém od pása zavrhovať, moralizovať, kritizovať. Nie je jednoduché pre človeka sa rozhodnúť pre vlastné obmedzenie života na úkor druhého. Naopak, ani v prípade nachádzania a nájdenia svojho svetielka nádeje alebo uvádzania blízkej osoby do stavu nevery. Za každým podobným životným osudom osciluje história vzťahu, ktorú píše samotný život. Je dvojnásobne pozitívne hodnotené, ak zdravý jedinec zostane pri náhle imobilnom človeku, ak nečakaná tragédia v okamihu zmení, ovplyvní následný životný vývoj, smerovanie jednotlivca alebo aj celej rodiny. Sú to okamihy, po ktorých prichádzajú možno nepochopiteľné, ale zúfalé rozhodnutia mnohokrát meniace aj charakter a povahu človeka. Taký je proste život ...

  Demon
  19.08.2014
  08:41
• Namiesto vpravo jazdia vodiči v strede
  

  S tou jazdou v strednom pruhu je to asi nasledovne.Tým, že tri pruhy sú len na diaľnici medzi Bratislavou a Trnavou, kde je obmedzená rýchlosť na 110 km/h vo vymedzený čas, vodiči sa správajú akosi kategoricky. V pruhu pre pomalé vozidlá jazdia kamióny a všetci tí, čo im je aj obmedzená rýchlosť prirýchla.V druhom pruhu všetci tí, čo sa snažia pohybovať rýchlosťou okolo povolenej hranice a vľavo tí rýchlejší, ktorých sa nájde aj napriek obmedzeniu rýchlosti viac ako dosť.Navyše,ak by aj vodič skutočne dodržiaval zaraďovanie sa čo najviac v pravo, tak by nič iné nerobil, len by pendloval z pravého pruhu do všetkých ostatných.Lebo rých kamiónov a pomalých áut je v pravom pruhu na trase pomerne veľa.A zas by to mohlo byť nebezpečné pre ostatných účastníkov premávky, ak by takto „vyskakovali“ z pravého pruhu do stredného a opačne všetci tí,ktorí by sa poctivo mali zaraďovať hneď po predídení pomalšieho auta.Takto je to jasné. Ak idete 110 km/h, najideálnejší je predsa len ten stredný pruh.

  Demon
  18.08.2014
  13:33
• O svete: Leto filozofie
  

  Je veľká škoda, že útulné kaviarničky trebárs v našom hlavnom meste dokáže prilákať len živá hudba. Pod psychickým a duševným uvoľnením človek spravidla rozumie uvoľnenosť mysle a možnosť voľnej debaty s priateľmi, kamarátmi, rodinou. Málokto dokáže relaxovať počúvaním prednášajúceho so zaujímavým príspevkom z oblasti psychológie, astronautiky, fyziky, matematiky alebo aj filozofie. Priestor pre dobrú vec by sa vždy našla. Skôr ide o to, či by majiteľ takej kaviarne dokázal viac prilákať hostí na dobrú živú hudbu alebo na výnimočné podanie vedeckých poznatkov od vyhľadávaného a skúseného propagátora vedy a techniky. Prípadne aj z iných oblastí spoločenského a verejného života. Nie sme natoľko zvyknutí, aby sme trávili konečne oddychové voľné chvíle vstrebávaním ťažkých tém do svojho zorného uhla pohľadu. V každom prípade, je to na zváženie, k poskytnutiu času a priestoru tým, ktorí by nás radi obohatili o nie príliš frekventované zaujímavé témy a i skúsenosti.

  Demon
  18.08.2014
  10:37
• Aj veriaci chcú, aby sa kňazi ženili
  

  Doteraz sa veriaci len v tichosti čudovali a divili, prečo kňazi nemôžu vstupovať do stavu manželského tak ako je tomu bežne zaužívané v normálnej ľudskej komunite.Pre cirkev je záväzné práve slovo božie, nie veriaceho.Na druhej strane, cirkev si musí uvedomiť, že veriaci tvorí pre cirkev základ jej existencie, tak ako pre futbalistu jeho fanúšik.Čím dlhšie bude cirkev odolávať ľudským potrebám, hodnotám, pokiaľ bude zásadovo a neústupčivo ignorovať reálny svet, tým bude narastať jej izolácia od bežného veriaceho a znižovať svoju božskú ako aj ideologickú vierohodnosť.Dnešný veriaci disponuje oveľa väčšou slobodnou vôľou ako bolo tomu za cirkevnej krutovlády v minulom období a dosahuje v poznaní tohto sveta vďaka výrazným posunom najmä vo vede a v technike, v dejinách a histórii, nebývalý všeobecný prehľadový rozmach o vývoji a fungovaní tohto sveta Nie je možné zotrvávať na nemenných a nefunkčných cirkevných postulátoch, potvrdzujúcich skostnatenosť a kŕčovitosť náboženskej ideológie

  Demon
  15.08.2014
  22:39
• Odkaz mŕtveho. . .
  

  Nábožensky naivná predstava o posmrtnom živote. Abstraktné bádanie po niečom, čo si len môžeme vyfabulovať, domyslieť, vymyslieť, fantazmagoricky vyfarbiť. Tým, že posmrtný život je únikom z reality, je možné mu prisúdiť hocijakú ľudskú i bájnu podobu. Je možné sa absurdne domnievať a nádejať akejkoľvek posmrtnej stratégie, postavenej na bezprízornej úbohej konštrukcii, postavenej na zdanlivo jednoduchých a primitívnych úvahách. Skutočne si myslím, že viera v existenciu posmrtného života dodáva atentátnikom povzbudenie a najmä presvedčenie, že za svoje činy budú na onom svete štedro odmenení a zdieľať omnoho krajší a pestrejší život, akí viedli tu na Zemi. Je to pre racionálne zmýšľajúceho človeka kritická skutočnosť a uvedomenie si faktu prítomnosti desivej smrti privolanej atentátnikom. Bolo by načase právne stíhať radikálnych veriacich pre ich verejnú a spoločenskú nebezpečnosť a zbavovať ich ľudskej spôsobilosti. Inak, bude pre nás nebezpečenstvo číhať kdekoľvek a kedykoľvek.

  Demon
  15.08.2014
  22:08