Žiť v zmysle ducha je farizejská predstava o samom žití. Ja žijem síce slobodným životom, ale neupínam sa na pomoc a intervenciu niekoho o kom pochybujem alebo mám pochybnosti. Žiť v duchu spravodlivosti, pravdy a práva je automaticky úlohou každého ľudského tvora na tejto planéte. Nemyslím si, že by som mal žiť v chaose len kvôli tomu, že neverím v Boha. Neočakávam dobro od Boha, ale od seba samého a iných, aby mi neublížili. Boh sa o to nepostará, aby teba ktokoľvek zbil na ulici bezdôvodne. Náhoda je súčasťou nášho bytia a o tom je absolútne zbytočne polemizovať, pokiaľ do toho nezavedieš fyziku. Ale, to neznamená, že proces náhody je riadený nejakou absolútnou veličinou. Neveriť v Boha neznamená byť automaticky zlým človekom, ale naopak, nechápem, ako z kresťana sa môže vykľuť vrah. Ak spomínaš Crowleyho, aj kresťana, a nie ojedinele, vídavaš v pozícii samovahra, v depresii. Máš mylnú predstavu o stave "ducha" ateistu a to je pomerne dosť zavádzajúce a nelichotivé.
