Príspevky používateľa

• Boston – niečo tu nesedí
  

  Amerika svoju nálepku nepopulárnosti získala zrejme svojim celosvetovým politickým i vojenským zasahovaním v krajinách tretieho sveta, policajným prístupom k riešeniam horúcich ohnísk kdekoľvek na tejto planéte. Široká demokratizačná vlna vo vnútri štátu, krajina neobmedzených možností a mnohonárodnostná štruktúra obyvateľstva z nej robí fantóma príkladnej spravodlivosti a rešpektu. Svojou všadeprítomnou misiou vytvára nedôveru a snáď i nedocenenosť úspechov a aktivít. Neveríme, či vôbec nejaký američan bol na mesiaci, či si New Yorské dvojičky nezhodili náhodou sami, či zabilii Bin Ládina a veľmi rýchlo sa s ním rozlúčili a napokon, či si Bostonský masaker nenaplánovali vo vlastnej réžii, lebo svet sa pozerá len na nich. Každý z nás si dokáže urobiť svoj názor o veci iba na základe dopočutých alebo prečítaných správ z rôznych dôveryhodných i menej dôveryhodných zdrojov. Spravodlivý človek nerád vidí krivdu páchanú na druhom. Sledujme udalosti, snáď sa dozvieme raz aj pravdu.

  Demon
  20.04.2013
  22:42
• Morálka a etika
  

  Pán Brocka vždy svojim duchaplným príspevkom v pléne dokázal zanechať po sebe stopu vážnej zamyslenosti v rámci nepísanej hlbokej kresťanskej neutrality. Ak kresťan vykoná zlo, je to mnohonásobne považované za jeho priestupok nielen voči morálke a etike spoločnosti, ale aj voči svojmu presvedčeniu. Fígeľ by nikdy svoje prehrešky neriešil, ak by ich novinári nevyniesli na svetlo božie. Farizejstvo veriaceho a kresťanská beztvár charakterizuje povahu a charakter Fígeľa, ktorý zastáva v KDH vedúcu funkciu a je nedobrým príkladom pre ostatných nielen členov politickej strany, ale aj kresťanov božieho slova. Nosenie krížikov na krku jednotlivca neznamená automaticky príslušnosť ku kresťanskej viere, Znamená to pre ostatných akurát tak zvýšenú pozornosť v styku s veriacim, ktorý svoju príslušnosť k viere dáva tým jasne len opticky najavo. Pán Brocka má tých krížikov na sebe určite viac, ale bohužiaľ je to len bohapustý KRÍŽ I KOV !!!

  Demon
  18.04.2013
  11:02
• V akom zmysle pocítil Jehova Boh ľútosť
  

  Najkrajšie na tom všetkom je to, ked´si prečítate nadpis v Strážnej veži - Boh je láska, a na druhý deň vám zomrie ktosi z najbližších. Idete z kostola a neprídete ešte ani domov a dostávate správu, že vám syna zabil vlak. Tešíte sa na Šaštínsku púť a autobusu, ktorý preváža pútnikov, zlyhajú brzdy a desať ľudí je na mieste mŕtvych. Letíte lietadlom v búrke, celú cestu sa modlíte, aby ste to v zdraví prežili a bác. V dobrom úmysle a pri vašej neustále ústretovej povahe pomáhate pri stavbe rodinného domu a spadne na vás uvoľnená stena alebo vás zavalí nezpevnený nános hliny. Čo k tomu dodať ?! Len to, že žiadna modlitba človeku nikdy nepomohla, pokiaľ si nepomohol on sám alebo mal šťastie a nebol v nesprávny čas na nesprávnom mieste. Môžete si myslieť čo len chcete, toto nie sú Božie prejavy, sú to tragické náhody, doslova zhoda okolností a nemá to nič spoločné s Bohom. Boh totiž nepomáha ani netrestá. Jednoducho, nie je.

  Demon
  17.04.2013
  14:30
• V akom zmysle pocítil Jehova Boh ľútosť
  

  Keď sa nad tým tak človek hlbšie zamyslí, nemôže mu vychádzať nič iné, ako len to, že Boh neexistuje. Ak by existoval, musel by sa pozerať, ako človek človeka hrdúsi, ako sa kradne a podvádza, ako sa súloží krížom-krážom a kto kde s kým, ako sa človek dokáže vyhovárať, klamať, dokonca aj v Jeho mene a bez servítky na ústach. A pritom práve na druhej strane tá dobrota človeka tkvie len v tom jednom jedinom. Dostať sa po smrti na listinu smerujúcu do raja. A pritom ani ten raj nedokážeme definovať, opísať, označiť. Celý život sa snažíme o čosi poctivé, iný na to kašlú a pritom koniec každého z nás bude ten istý. Zúfalá predstava premárneného života s pocitom dobre vykonanej práce. To je asi také povzbudenie ako postaviť na námestí nádhernú sochu, ktorú o pol roka ktosi odstráni, lebo sa tam zrazu nehodí. A lidé bděte. Aby ste sa dostali do neba, nie do pekla. Tým smerom už pomaly ale iste, odchádzam ja. Ale, so vztýčenou hlavou a s príjemne prežitým pozemským životom.

  Demon
  17.04.2013
  14:06
• V akom zmysle pocítil Jehova Boh ľútosť
  

  Samotní veriaci robia z Boha zlobu v ľudskej podobe. Keby som si ho mal ja osobne predstaviť, tak ako Mrázika, večne pozitívne naladeného a vždy len dobro tvoriace. A to, že zabudol doma žezlo, to sa predsa Bohovi stať nemôže – je neomylný, spravodlivý a dobrosrdečný. Táto náboženská hra je skutočne naivná, až smiešna. Vidina Boha v ľudskej podobe, aj s jeho ľudskými činmi a aktivitami je hrozne malicherné. Podceňujete jeho autoritu, robíte z neho debila a zároveň mu prisudzujete vlastnosti, na ktorých on určite nefrčí. Jeho záujem o planétu Zem by mala byť adekvátna k rozlohe vesmíru, ktorý „obhospodaruje“. A ukázanie „svojho syna“ na verejnosti pred 2000 rokmi je balamud najvyššieho zrna. Dobre sa to číta, ale veľmi ťažko predstavuje. Dosť na to, že denne sa musí zaoberať porušeniami prikázaní desatora len tu na Slovensku. Takí maďari musia čakať vo fronte. Ale, som rád, že existuje takýto iný dimenzionálny rozmer. Ak by nebolo Fica, Dzurindu alebo Mečiara, bolo by po srande.

  Demon
  17.04.2013
  13:55
• R. Procházka prezidentom?
  

  S tým našim prezidentom to doteraz bolo tak, že sa vždy volilo najmenšie zlo. Nie je jednoduché vyhovieť všetkým, ale ak sa nevyhovie ani väčšine, voľba určite nesplnila svoj účel. Snáď len tomu, kto bol zvolený. Slovensko si z politickej, ľudskej, kultúrnej ale ani z vedeckej oblasti „nevychovalo“, nevyprofilovalo človeka, ktorý by bol dostatočne známy a obľúbený medzi pospolitým ľudom. Procházka využíva práve túto skutočnosť a svojim zatiaľ nepoškvrneným menom začína klopať na dvere prezidentskej kancelárie. Jediné, čo je mu možné vytknúť, je jeho vek (nezvyk) a príslušnosť k bývalému KDH. Dokonca ani jeho krátkodobá politická ostrieľanosť nemusí byť podstatná, menej významná, voči dajme tomu Gašparovičovej alebo Schusterovej. Osobne si myslím (nevolil by som ju), ak by do volieb šla Radičová, mala by pomerne veľkú podporu obyvateľstva.

  Demon
  16.04.2013
  14:34
• V akom zmysle pocítil Jehova Boh ľútosť
  

  Milí veriaci, ak podobné prejavy ako je ľútosť a kájanie san nad vykonaním niečoho, čo stvoriteľa bolí je uvedené v Bibilii, tak ho tým ponižujete a degradujete Jeho priznávanú výnimočnosť. Vaše zmýšľanie o ňom samom je príliš zľudovatelé a teda viac ako prízemné. To, čo vytvorilo tento náš svet, muselo byť ďaleko chytrejšie ako len to vaše ľudské prisudzovanie Jeho schopnosti. Predložená biblická fantasmagória je literárnym opisom niečoho, čo nemá nič spoločné s existenciou tohto sveta. Je to pokus o spopulárnenie projektu strachu a nádeje v podobe Ježiša Krista, ktorý absurdne skonal na kríži, aby v zápätí vstal z mŕtvych. Páni a dámy, stvoriteľ tohto sveta je fenomén, absolútne nestotožňujúci sa s vašim biblickým opisom. Prisudzujete mu neadekvátny rozmer vlastností, charakteru a možností v plytkom ľudskom zmýšľaní. Ono to je ďaleko zložitejší princíp ako si ani neviete predstaviť. Ak nechcete z Boha urobiť blbca, tak radšej ho ani neriešte.

  Demon
  16.04.2013
  11:17
• Existuje pán boh ?
  

  Nikto z nás momentálne a ani nikdy to nebude možné (veriaci akéhokoľvek vyznania, ateisti) nie sú schopní tvrdiť či Boh existuje alebo nie. Môžme sa len donekonečna dohadovať a nepriamo dokazovať svoje pre a proti.

  Demon
  16.04.2013
  11:00
• Existuje pán boh ?
  

  Milý stan021. Tvoje duchaplné a vyčerpávajúce vysvetlenie vlastnej predstavy o existencii Boha je síce pochopiteľné (pravdivé), ale nič neriešiace. To, či Boh existuje (neexistuje), nie je a ani nikdy nebude skutočnosť potvrditeľná ani vyvrátiteľná. Neviem ako dlho si prichádzal na túto zúfalú teóriu, ale problem v riešení Boha je niekde inde. Či je fenomén stvoriteľa sveta totožný s Jeho prítomnosťou v dnešných časoch a či má dosah na naše konanie a správanie sa (planéta Zem) ako aj v širokom vesmíre. Či nábženské cítenie nie je len akýmsi prejavom slaboduchosti veriacich a dogmou cirkevného zastrašovania. Či vlastnosti Boha a Jeho zasahovanie do života človeka je akceptovateľné ako prejav Jeho výsostnej spravodlivosti a ním vyrúbeného následného trestu. Či otázka posmrtného života (minulých životov) u kresťanov je oprávnenou predstavou, s ktorou je možné sa vážne zaoberať.

  Demon
  16.04.2013
  10:59
• Zázraky náboženskej morálky.
  

  To sú dva rôzne smery. Vznik sveta a jeho terajší priebeh. Nemusí byť pravdou, že stvorenie sveta (autor tohto sveta) je súčasťou terajšieho jeho vývoja. Auto ak naštartuješ a necháš ho bez dozoru, tak po vyplytvaní paliva motor zdochne. Ak ho priebežne dopĺňaš palivom, môžeš sa na ňom voziť a skrátka využívať jeho služby k čomu je určené. A pritom sám nemusíš ani vedieť, kto to auto naštartoval. A ten dotyčný, čo to auto naštartoval, ani sám nevie, kde sa auto nachádza a kto na ňom jazdí. Skôr by som sa prikláňal k tej psychologickej rovine, ktorá človeku dáva nádej na pohodový posmrtný život.

  Demon
  12.04.2013
  12:46
• Zázraky náboženskej morálky.
  

  Zmysel života je procesom utvárania si takých životných podmienok, ktoré ťa dokážu ovplyvňovať a obohacovať v tom správnom smere. Zmysel života súvisí so schopnosťami človeka podriadiť sa a prispôsobiť nevyhnutným životným okolnostiam, spoločenským pravidlám a pritom zvelaďovať svoju dušu a telo takými pútavými a inšpiratívnymi aktivitami, záujmami a činnosťami, ktoré ťa podporujú v tvojom pozitívnom myslení a životnom napredovaní. Iste, pre mnohých veriacich je to viera, odovzdanie sa božiemu ovpyvňovaniu. Osobne si nemyslím, že k svojmu šťastiu potrebujem ešte čosi, čo by ma malo viac nadchýňať ako to, čím žijem, existujem. Nevidím vo svojej duši prázdnotu, nemám pocit, že mi čosi chýba. Ak by som chcel existovať s Bohom, stratil by som, prišiel by som o mnoho, čomu som dnes vďačný.

  Demon
  12.04.2013
  11:36
• Zázraky náboženskej morálky.
  

  Oddávna zastávam názor, že čosi „inteligentné“ (v tomto nemožno nachádzať ekvivalent k reálnej skutočnosti, to totiž nebola ani inteligencia, ale skôr akýsi energeticko-organizačno-konštruktívny impulz, akýsi fenomén, s človekom absolútne neporovnateľný a inteligenčne nekoherentný). Nebola to ani samozrejme bytosť, skôr fluidum, okamžitá chemicko-fyzikálna reakcia. Aj toto je slabá definícia vzniku. Bolo to omnoho zložitejšie. Ale, čo je podstatné, svet bol daný do užívania (je plne jedno kým a čím) k časovo samovoľným procesom, reagujúcim na možnosti vlastného výskytu najskôr jednoduchých buniek a pozdejšie zložitejších formátov. Chovanie vesmíru je dané jeho nastavením a tak sa správame aj my, naša planéta a všetko, čo do vesmíru patrí. Je toho mnoho, čo nevieme o vesmíre (ani nevieme vlastne určiť koľko toho vieme-nevieme), ale zakladať si teóriu na strachu a nádeji zo stvoriteľa je skutočne dezilúzia cirkevnej, náboženskej minulosti.

  Demon
  12.04.2013
  11:13
• Zázraky náboženskej morálky.
  

  Milan1, vždy som chápal ľudskú názorovú a záujmovú rôznorodosť. Predsa nemôžem od nikoho žiadať, aby každý hrával squash a ešte tak dobre ako ja. A ak som aj na strane ateizmu, to neznamená, že nehľadám cestu chápavosti k opačnej strane. Rád by som ju našiel, rád by som sa nechal vniesť do tajov zmýšľania veriaceho. Chýba mi v tom práve miera presvedčenia, miera dokonalosti tvrdení, miera pocitového súzvuku. Som technický typ človeka a všetko technické na nejakom zásadnom technickom princípe funguje. Aj tento náš svet. Nemáme šancu sa dozvedieť ako a ani sa to nikdy nedozvieme. Ale, mne osobne sa nezdá princíp Božstva reálny. Pokiaľ nenastane dôrazný, utvrdzujúci, objaviteľný úkaz, akési božské posolstvo (nie také, ktoré je fabulované a umelo prisudzované Bohu), tak nemôže v mojej racionálnej duši vzniknúť iný pohľad na tento svet ako si ho ja vysvetľujem. A aj keby sa čosi „kritické“ našlo, tuho budem premýšľať, čo to bolo.

  Demon
  12.04.2013
  09:51
• Zázraky náboženskej morálky.
  

  Právo na vieru, tak ako aj právo na sebaurčenie su zásadným právom osoby na prejavenie sa. Nikomu nemožno odňať motiváciu a dôvody vedúce k získaniu pocitu príslušenstva k viere akéhokoľvek druhu. Je možné v tichosti zazlievať dotyčnému jeho „zvláštnu“ úchylku, ale tá je zrejmá len z nášho subjektívneho, osobného pohľadu. Opačný názor na vec má aj druhá osoba. Miera nášho čudovania závisí od mnohých našich spoločenských, rodinných, pracovných a iných prežitkov, ktoré sú v rozpore s vnímaním životného postoja druhej strany. Samozrejme, je vždy dovolené a pre obe strany určite poučné, mnohokrát ale konfrontačné, vzájomné prežitky si vymieňať a postoje k životu utriasať. Polemika ateista – veriaci vždy bude vedená na báze názorovej konfrontácie a len málokedy vzájomnej chápavosti. Ide o dve protichodné tvrdenia, dôrazne teoretického charakteru, bez možnosti použitia zásadného a utvrdzujúceho dôkazového materiálu.

  Demon
  12.04.2013
  09:11
• Zázraky náboženskej morálky.
  

  Ono, clovek tych hluposti v zivote narobi viac nez dost. Ak by sme poznali pravdu buducnosti, urcite by sme sa zacali chovat inak ako dnes. Preto clovek musi verit a nielen nabozensky, ale aj v beznom zivote. A je toho skutocne dost. Uz len to, ze vecer si clovek natiahne budik, lebo veri v to, ze ho rano zobudi. Ide autom do prace a veri, ze to auto nastartuje, inak by vstal o hodinu skor, aby pracu stihol aj MHD. Ide do prace, lebo veri, ze nedostal vypoved. V potravinach kupujeme chlieb a ine vyrobky a pritom ich doma netestujeme, ci nie su otravene. Akurat mozno len konstatovat, ze takato viera je racionalna, vychadzajuca z predpokladu, ze nic mimoriadne nenastane. A naopak, viera nabozenska je iracionalna, pocitova, ktora zas nabada cloveka k viere, ze cosi mimoriadne nastane. Mozme sa cudovat rybarovi, ze chodi chytat ryby a nikdy nic nechyti. Tomu rybarovi nejde vzdy len o to, aby cosi chytil ...

  Demon
  12.04.2013
  08:36
• Vedec pochopil nevyskúmateľnosť Božích ciest
  

  Zo strany ateistického zmýšľania, rovina dokazovania stvoriteľa je vecou prísnej racionality a logického uvažovania. Veriaci svoje vysvetlenie k pozemským výjavom neanalyzuje, neskúma, nekonfrontuje s vedeckým alebo logickým názorom. Je mu oveľa jednoduchšie prijať tézu božskej prítomnosti ako sa zaoberať zložitosťou vysvetlenia. Navyše, nie je mu prirodzené odvádzať svoju pozornosť smerom nekompatibilným s konaním stvoriteľa. Tým by vlastne šiel proti viere a časom by zistil, že množstvo z jeho prisudzovaných vlastností a božských konaní je racionálne vysvetliteľné a teda nekorektne určené božskej ruke. Aj napriek tomu, že Biblia je dobre a umne skonštruovaný nástroj k usvedčovaniu „pravdy“ veriacim, nie je nutnou a ani postačujúcou podmienkou pre fungovanie viery. Viera akumuluje v sebe strach a nádej a to sú dve veľmi silné životné inšpirácie na to, aby veriaci riskoval, bral ju na ľahkú váhu.

  Demon
  10.04.2013
  10:54
• Vedec pochopil nevyskúmateľnosť Božích ciest
  

  Otázka dôkazov existencie, resp. neexistencie stvoriteľa je vecou dvoch rovín. Ani jedna z nich síce nie je schopná docieliť zásadný, univerzálny a najmä usvedčujúci dôkazový materiál. Ale, aj napriek tomu, je možné nepriamo (vedecky, logicky, racionálne ...) dokazovať neexistenciu stvoriteľa v prospech ateistického vnímania tohto sveta. Je nad všetko jasné, že viera sa neriadi ani vedou, logikou a ani rozumom, ale jednoznačne cítením (vyvolaným strachom a nádejou ako aj vplyvom náboženského paktu, cirkvi). Ide predsa o zásadnú vnútornú duševnú polemiku veriaceho, ktorý nechce riskovať a radšej verí v abstraktnosť predstaveného ako by mal znášať pozemské i posmrtné božské tresty. Zo strany veriacich by som tú rovinu videl v bezprecedentnej účinnosti a princípu fungovania sveta v jeho terajšej podobe (bezbrehým a jednoduchým prisudzovaním pozemských konaní, aktivít, prírodných úkazov a zvláštnych výjavov božiemu telesu). Mystifikácia, predstavivosť a elementárna jednoduchosť.

  Demon
  10.04.2013
  10:29
• Vedec pochopil nevyskúmateľnosť Božích ciest
  

  Milí moji veriaci. Poznať fungovanie auta do poslednej skrutky je síce zložité, ale tým, že poznanie funkcie auta je konečné (ucelenosť diela a konečný počet súčiastok tvoriaci dielo je evidentný) je teda aj samotné fungovanie vozidla vecou naštudovania konštrukcie a technológie samotného diela. Konštruktér auta vie najlepšie ako vozidlo funguje. S vesmírom a fungovaním sveta je to samozrejme inak. Nepoznáme stvoriteľa, nevieme ani koľko toho poznáme (nepoznáme) o fungovaní tohto ojedinelého vesmírneho unikátu a samozrejme nikdy ani nebudeme poznať do dôsledku (ako to auto) funkcionalitu vesmíru. Preto sa tu otvára dostatočne veľký priestor pre šarlatánov, objavovateľov medzipriestorového „videnia“ a veriacich, ktorým stačí nahlodať ich rozorvané duševno a obraz abnormálna je dokonaný. Mystifikácia, riadna dávka abstraktnej predstavivosti a samozrejme strach a očakávanie sú hybnou silou viery a odovzdanosti tela i duše nadprirodzenému elementu.

  Demon
  10.04.2013
  10:09
• Rodina páchateľa sa chce ospravedlniť pozostalým
  

  Nejde o nič iné, len o gesto. Prejaviť hlboký súcit rodine, ktorú ich syn priviedol do zúfalstva. Farizejské a bezprízorné. Čosi podobné ako keď kresťania páchajú zverstvá na tomto svete a potom sa z ich amorálnych hriechov idú vyspovedať a sú čistí. Možno inak by to človek bral, ak by smrť devy prišla nedopatrením. Dajme tomu, dostať šmyk na zladovatelej ceste a nekontrolovateľne niekoho usmrtiť. To sa môže stať predsa hocikomu z nás, vodičov. Človek je schopný odpustiť čokoľvek a komukoľvek, ale musí to mať racionálny základ. Brutálna vražda patrí medzi mafiánske praktiky a nie medzi normálne ľudské jedince. Ospravedlňovať sa za syna v takejto situácii je ako hladkať tehotnej žene bruško nožom.

  Demon
  03.04.2013
  08:12
• Rodina páchateľa sa chce ospravedlniť pozostalým
  

  Je skutočne choré prejavovať súcit pozostalým brutálne zavraždenej pätnásťročnej študentky rodinou účastníka vraždy a nie samotným účastníkom, vykonávateľom popravy. Rodina by sa mala ospravedlniť celej spoločnosti za to, čo za neprispôsobivého tvora vychovala. Dievča na začiatku svojho života prišla o to najcennejšie a to sadistickým spôsobom. Komu sa chcú ospravedlňovať, jej rodičom ? A čo chcú im povedať, prepáčte ? Nemyslel to zle, veď viete, chlapci ... Za takýto ohavný čin neexistuje ospravedlnenie. Zadosťučinením by nebola ani právne vykonaná poprava, pri ktorej by boli prítomní rodičia všetkých zainteresovaných. Bolo by to smutné a desivé divadlo, ale rodičia zosnulej by aspoň v kútiku duše mohli konštatovať - zub za zub.

  Demon
  02.04.2013
  19:16