Milá pani Valuchová. Vy poznáte svojho syna práve do doby, keď urobil ten rozhodujúci krok a opustil vašu materskú opateru a dal sa na cestu slobodného, podnikavého a dobrodružného mládenca. Od toho momentu ho prestávate poznať. Možno ani sám si neuvedomoval, že súhlasom pre americkú špionáž vystavuje sám seba do obrovského rizika. Myslel si, že Irán dostatočne dobre pozná, ľudí, zvyky, obyčaje a navyše, svojim vzhľadom "absolútne nepútal na seba pozornosť iránskej strany". Toto sa môže stať len človeku, ktorý sa cíti byť "nesmrteľný, nedotknuteľný a sebaistý". Výška odmeny za americkú špionáž nikdy nenahradí jeho znehodnotený život. A vy, pani Valuchová nezúfajte. Jeho návrat na Slovensko je síce viac ako nereálny, ale váš syn dostal od vás to, čo rodič svojmu dieťaťu môže a musí poskytnúť. Verte tomu, nielen rodina, ale predovšetkým škola, ulica a vo vašom prípade Irán nasmeroval vášho syna na scestie, ktorému sám svojou mladíckou nerozvážnosťou podľahol.
