Osobne som sa zúčastnil výstavy The Human Body Exhibition a poviem vám, šiel som na ňu s rozporuplným odhodlaním ako aj presvedčením. Samozrejme, bral som do úvahy aj poznatky, hodnotenie a názory ľudí, ktorí ju už absolvovali a ako inak, diametrálne sa líšili. Možno som mal to šťastie, že tam so mnou prišla skupinka ľudí, ktorích ako bónus skupinky sprevádzal medik, študent šiesteho ročníka medicíny. Celá jeho prednáška trvala dve hodiny. S veľkým prehľadom, jeho osobným záujmom povedať o vystavených exemplároch všetko podstatné, spôsobila dosť dobrú predstavu o fungovaní ľudského tela ako aj chorobách postihovaných jednotlivé naše orgány, vystavené v pôvodnej, skutočnej ich veľkosti. Mal som z celej výstavy dobrý pocit a nebral som to tak, že som chodil okolo mŕtvol, ktoré by cirkev radšej videla zahrabané v zemi. Dokonca, som sa nedávno dozvedel, že moja stará mama, je ochotná svoje telo po svojej smrti poskytnúť na vedecké účely. Čo ma dosť prekvapilo, ale určite nezdesilo.
