Po prevrate v roku 1989 sa stal liberalizmus paradigmou moci. Ten respektuje cele politicke spektrum bez vynimiek. V ekonomickej rovine je to pojmovy a ideologicky konstrukt na presadenie individualnej vole prostrednictvom vlastnictva. V praxi ovladnutie nemajetnych majetnymi. Podla potreby aj s vacsou ci mensou moznostou obmedzovania obcianskych prav. Liberalizmus vedie automaticky k diktature. Sucasna demokracia - zastavnik liberalizmu - zakonite vyvorila politicku klimu bezpravia, korupcie, prehnitosti a najma beznadeje. V malom state typu Slovensko je to extremne viditelne. Najlepsia socialna politika je podpora rodiny ako zakladu spolocnosti. V rodine ma jedinec najvacsiu istotu. Bohuzial situacia je taka, ze sa neustale podkopava funkcia rodiny. Prikladom je egoizmus v medzigenracnych vztahoch, ekonomicky tlak v neprospech mat deti, spolocnost sa viac zaobera extremami ako rodine muza a zeny atd. Malokto si uvedomuje, ze pekne reci liberalistom koncia v pekle ludskeho bitia.

